Ako Hlavné správy prepisujú históriu po vzore Ruska

Podpis paktu Ribbentrop-Molotov. Zdroj: https://www.bbc.com/news/world-europe-49446735

Sovietsky zväz má síce nepopierateľné zásluhy na víťazstve nad nacizmom, no nie také, ako prezentujú dezinformačné Hlavné správy. Tie prispôsobujú dejiny tak, aby pasovali do ich ideologického rámca a ignorujú dôležité fakty a súvislosti.

Celý svet si ôsmeho mája pripomína porážku nacistického Nemecka a koniec druhej svetovej vojny v Európe. 

Už krátko po vojne však najmä Sovietsky zväz a celkovo komunistické hnutie začalo prekrúcať fakty a v tejto tradícii pokračuje doteraz aj súčasné Rusko. O ich pokusoch meniť históriu sme písali napríklad tu.

Nesúhlasíš? Si Rusofób

Ruskú líniu vo výklade dejín si zjavne drží aj slovenský dezinformačný web Hlavné správy. Tie siedmeho mája zverejnili článok s názvom „Prepisovanie dejín v Česku, pražský primátor Hříb: Sovietsky zväz bol strojcom 2. sv. vojny. Sovieti nemali zásluhu na oslobodení Prahy.“

V nej operujú s tézou, že údajní „rusofóbovia“ sa snažia prepisovať dejiny tak, aby vynikli zásluhy Američanov na oslobodzovaní Európy od nacizmus a naopak, aby sovietske zásluhy boli bagatelizované. Medzi takýchto „rusofóbov“ má patriť aj pražský primátor Zdeněk Hřib. 

Podľa Hlavných správ šíri Hřib dezinformácie o oslobodzovaní Československa a Prahy od nacistov a taktiež dezinformáciu o tom, že Sovietsky zväz rozpútal druhú svetovú vojnu a bol prvé dva roky spojencom nacistického Nemecka. 

Hlavné správy píšu: „A aká je skutočnosť? Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939, keď Nacistické Nemecko napadlo Poľsko. Neskôr Nemci napadli aj Sovietsky zväz“.

A aká je skutočnosť?

Problém s výkladom  Hlavných správ nie je v tom, že by bol úplne nepravdivý. Nemecko skutočne napadlo Poľsko prvého septembra 1939 a Sovietsky zväz 22. júna 1941. Avšak chýba tam niekoľko „drobných“ detailov. 

Hlavné správy taktne zamlčali, že Sovietsky zväz napadol Poľsko z východu necelé tri týždne po Nemecku 17. septembra 1939. A mimochodom aj Slovenský štát napadol Poľsko spolu s Nemeckou tromi plukmi z juhu už prvý septembrový týždeň.

Poľsko útoku z oboch strán nemohlo odolávať a po pár týždňoch kapitulovalo. Sovieti s Nemcami dokonca usporiadali 22. septembra v dobytom Brest-Litovsku spoločnú vojenskú prehliadku.

Okrem Poľska Sovietsky zväz napadol a obsadil aj pobaltské krajiny Litvu, Lotyšsko a Estónsko, rumunskú Besarábiu a severnú Bukovinu.

Sovietsky zväz v novembri 1939 zaútočil na neutrálne Fínsko (tzv. Zimná vojna), začo ho vylúčili z Ligy národov. Avšak Fínsko sa mu nikdy nepodarilo dobyť aj napriek výraznej početnej a materiálnej prevahe Červenej armády. Sovietsky zväz získal len časť územia na juhovýchode Fínska (Karélia) a menšie časti na severovýchode. 

Sovieti na obsadených územiach vo východnej Európe následne zaviedli masívny politický teror, v ktorom zatýkali a vraždili príslušníkov etnických menšín (Poliakov, Bielorusov, Ukrajincov, pobaltské etniká) a politických oponentov. 

Neslávne známym sa stal napríklad Katyňský masaker v roku 1940. V Katyňskom lese vtedy Sovieti povraždili viac ako 22-tisíc príslušníkov poľskej inteligencie a armády, aby oslabili poľský odpor.

Sovieti dlhé roky popierali svoju zodpovednosť za tento masaker a obviňovali z neho nacistov aj napriek dôkazom, ktoré ukazovali na Sovietov. Tí sa k masakru priznali až v roku 1990.

Stredná a východná Európa v rokoch 1939 a 1940 po podpise paktu Molotov – Ribbentrop. Zdroj: commons.wikimedia.org

Sovietsky zväz ako najvýznamnejší obchodný partner nacistov

Hlavné správy taktiež zamlčali, že Sovietsky zväz sa začiatkom vojny nestal len politickým spojencom Nemecka, ale aj jeho najvýznamnejším obchodným partnerom. 

Vo februári 1940 Sovieti a Nemci výrazne rozšírili dovtedajšiu vzájomnú obchodnú zmluvu. Sovietsky zväz posielal do Nemecka státisíce ton obilia a nerastných surovín a opačným smerom prúdili hlavne hotové výrobky ako lode, lokomotívy, či rôzne priemyselné stroje.

Sovieti taktiež cez svoje územie a vody povolili prepravu tovarov z Ázie do Nemecka, aby tak Nemci mohli obchádzať britskú blokádu. 

Sovietske suroviny tak pomohli zásobovať Nemecko, ktoré sa mohlo v roku 1940 sústrediť na rýchle dobytie Francúzska a Beneluxu na západe. Nemci však narazili vo Veľkej Británii, ktorá sa dokázala ubrániť a viazať nemecké sily na západe počas celej vojny, a to aj napriek tomu, že Nemci Britom ponúkli dohodu ako Sovietom. Churchill ju však neprijal. 

Stalin dokonca prejavil záujem pridať sa k mocnostiam Osi (Nemecko, Taliansko, Japonsko) a v novembri 1940 poslal do Berlína svojho ministra zahraničia Vjačeslava Molotova, aby tam osobne s Hitlerom a von Ribbentropom rokoval aj o takejto možnosti. 

Stalin Hitlerovi poslal aj plán ako by spoločne mohli fungovať a rozdeliť si sféry vplyvu. Hitler na to však už nereagoval, lebo v tom čase už plánoval inváziu do Sovietskeho zväzu. 

Koniec spojenectva až po takmer dvoch rokoch zničujúcej vojny

Operácia Barbarossa do Sovietskeho zväzu sa začala 22. júna 1941 a priateľstvo medzi Hitlerom a Stalinom sa vtedy skončilo. 

Domáce a zahraničné rozviedky upozorňovali Stalina, že Hitler pripravuje vojnu proti Sovietskemu zväzu, ten ale tieto informácie vnímal ako snahu rozoštvať jeho spojenectvo s Hitlerom a neveril im. 

Po počiatočných úspechoch Nemcov sa však nakoniec Sovietom podarilo front otočiť a spolu so západnými spojencami zatlačili Nemcov zo západu a východu naspäť do Nemecka a vojnu vyhrali. 

A zase ten Molotov – Ribbentrop

Hlavné správy ďalej píšu: „To, že Sovietsky zväz mal s nemeckom uzatvorený pakt o neútočení (ktorý Nemci porušili) neznamená, že Sovietsky zväz taktiež rozpútal 2. sv. vojnu. Podobné pakty s nacistickým Nemeckom mali aj iné európske krajiny vrátane Poľska, tzv. pakt Pilsudski – Hitler.“

Touto myšlienkou sa Hlavné správy snažia dať do jednej roviny poľský a sovietsky pakt Nemeckom a bagatelizovať spojenectvo Nemecka a Sovietskeho zväzu. Ak sa však na to pozrieme bližšie, zistíme, že ani v tomto prípade nehovoria celú pravdu. 

Je faktom, že Poľsko s Nemeckom v roku 1934 podpísali pakt o neútočení na desať rokov. Avšak na rozdiel od paktu Molotov – Ribbentrop, pakt s Poľskom neobsahoval tajný dodatok o vojenskom rozdelení Európy na sféru Nemecka a Sovietskeho zväzu. 

Rozdiel je tak markantný. Pakt medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom vyslovene počítal s ofenzívnou vojnou oboch mocností a následnom rozdelení si dobytých území. Táto vojna krátko po podpise aj reálne prišla a priniesla smrť a utrpenie miliónom ľuďom.

Navyše Poľsko v roku 1932 podpísalo pakt o neútočení na tri roky aj so Sovietskym zväzom a v roku 1934 ho predĺžili do konca roku 1945. Čiže tak ako svoj pakt s Poľskom porušilo Nemecko, tak ho porušili aj Sovieti. 

ŽIADNE KOMENTÁRE