Ako je to s pravdovravnosťou Štefana Harabina?

Ako je to s pravdovravnosťou Štefana Harabina?

Štefan Harabin je pozoruhodným odrazom éry informačnej vojny a propagandy, keď nezáleží na tom, či politik hovorí pravdu, alebo klame a bývalý predseda najvyššieho súdu to dobre vie.

Prakticky v každých voľbách po celom svete hrajú v súčasnosti sociálne siete a rôzne dezinformačné média dôležitú úlohu. Nielen západný svet tak čelí výzvam populizmu a nacionalizmu, ktoré podporujú dezinformačné kampane s cieľom relativizovať fakty.

Na Slovensku sme mesiac pred prezidentskými voľbami a niečo vyše troch mesiacov pred voľbami do europarlamentu. Sociálne siete sú plné informácií a dezinformácií, ktoré je ťažko rozoznať, čo mnohí politici využívajú vo svoj prospech.

Podľa posledných prezidentských prieskumov od agentúry AKOFocus má spomedzi populistických kandidátov, ktorí si s hrou na pravdu ťažkú hlavu nerobia, najväčšiu šancu dostať sa do druhého kola Štefan Harabin.

Ten sa okolo seba snaží vytvárať auru pravdovravnosti a nálepkuje sa ako národný kandidát na prezidenta. Jeho volebné motto znie „Za Slovensko, tradície a právny štát“.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR, bývalý minister spravodlivosti (2006-2009) v prvej vláde Roberta Fica a súčasný sudca Najvyššieho súdu, ktorý tvrdí, že najlepším slovenským premiérom bol Vladimír Mečiar, sa v prezidentskej kampani za výdatnej podpory konšpiračnej scény štylizuje za bojovníka proti establišmentu (ktorý, mimochodom, svojím pôsobením v politike a v justícii pomáhal vytvárať).

Po opustení ministerskej stoličky v roku 2009 sa niekoľko rokov venoval hlavne justícii. Pred pár rokmi sa však začal v rôznych prokremeľských a dezinformačných médiách vyjadrovať k verejným otázkam.

Pred vyše dvoma rokmi si Harabin založil vlastný youtubový kanál, na ktorom zverejňuje videá, v ktorých väčšinou útočí na prezidenta Kisku, „súčasný systém“, Európsku úniu, USA, Ukrajinu, štandardné médiá, vymedzuje sa proti migrácii a obhajuje ruskú politiku.

Zo začiatku mali jeho videá niekoľko tisíc zhliadnutí, postupne však naberali na sile a dosahu. Dnes majú jeho videá bežne aj niekoľko desať tisíc zhliadnutí, niektoré aj vyše sto tisíc. Pravidelne ich zdieľa aj prostredníctvom sociálnych sietí. Jeho video o Marianovi Kotlebovi bolo dokonca druhým najpopulárnejším príspevkom na Facebooku (v počte interakcií) v rámci dezinformačných médií za rok 2017.

Harabin sa za posledné dva roky postupne stal doslova hviezdou prokremeľských médií, v ktorých do istej miery zatienil aj Kotlebu, ktorého tieto média taktiež podporujú.

Svoju prezidentskú kandidatúru oznámil v júni 2018 na Národnej konferencii (nie náhodou) po boku konšpirátora Tibora Eliota Rostása. V januári 2019 odovzdal do Národnej rady potrebné množstvo podpisov a oficiálne sa stal prezidentským kandidátom.

Vzhľadom na svoj status oficiálneho kandidáta so značnou podporou medzi voličmi už Harabin nie je odkázaný svoje posolstvá šíriť len cez dezinformačné médiá ako Slobodný vysielač, Hlavné správy, InfoVojna či Zem a Vek. Harabin chodí pravidelne do prezidentských diskusií, ktoré vysielajú komerčné televízie a môže tak svoje posolstvá (často klamstvá) šíriť aj cez tieto kanály.

Obraz o tom, ako často sa Harabin drží faktov, si môžeme urobiť napríklad z analýzy jeho diskusie v relácii V politike na TA3 s ďalším prezidentským kandidátom Milanom Krajniakom zo začiatku februára 2019, ktorú vytvoril portál demagog.sk.

Harabin tam použil 16 faktických výrokov. Päť z nich bolo pravdivých, osem nepravdivých a tri zavádzajúce. Harabin napríklad nehovoril pravdu o tom, že ako jediný minister dobrovoľne odišiel z vlády, o tom, že nikdy nebol politikom, alebo o Lisabonskej zmluve, ktorá podľa neho dala do výlučnej kompetencie (členských krajín) migračné a azylové záležitosti.

Harabin nechodí len do diskusií v televízii, ale zúčastnil sa aj na prezidentskej diskusii časopisu Trend a diskusii Denníka N v spolupráci s portálom Euractiv.sk.

V druhej z nich hovoril napríklad aj o tom, že pripojenie Krymu k Rusku bolo v súlade s medzinárodným právom, čo, samozrejme, nebolo a ani referendum na Kryme legálne nebolo, keďže odporovalo ukrajinskej ústave.

Medzi časté argumenty konšpirátorov o Kryme patrí paralela s odtrhnutím Kosova od Srbska. Tento argument použil aj Harabin. Tvrdil, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda označil medzinárodný súd v Haagu za legálne, a preto by sme tak mali vnímať aj proces odtrhnutia Krymu od Ukrajiny, kde navyše prebehlo referendum.

Ak si aj odmyslíme zjavné odlišnosti oboch prípadov, napríklad v tom, že Kosovo je samostatný štát, zatiaľ čo Krym si pod svoju správu zobralo Rusko, alebo v tom, že v Kosove reálne prebiehala genocída, pričom na Kryme nie, alebo v tom, že o statuse Kosova medzinárodné spoločenstvo rokovalo takmer 10 rokov a na Kryme zorganizovali Rusi nelegálne referendum s podporou zelených mužíkov za pár týždňov. Ak toto reálne neberieme do úvahy, aj tak Harabin v tejto otázke zavádza, alebo sa v nej neorientuje.

Ako upozorňuje právnik Dano Brossman, súd v Haagu nikdy nepovedal, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom. Súd konštatoval, že vyhlásenie nezávislosti Kosova bolo z právneho pohľadu v poriadku, čo je však rozdiel oproti Harabinovho argumentu, ktorým sa snažil legalizovať ruskú anexiu Krymu.

Slová o tom, že na Ukrajine vládnu fašisti, že sankcie sú neúčinné a treba ich zrušiť, a obhajoba ruskej zahraničnej politiky (nielen voči Ukrajine) patria pevne do Harabinovho demagogického repertoáru.

O anexii Krymu Harabin dokonca v minulosti tvrdil, že ju uznali aj právnici Európskej únie. Odvolával sa pritom na organizáciu AALEP (Asociácia akreditovaných právnikov pre styk s orgánmi verejnej moci EÚ). Ide pritom o dezinformáciu, ktorú šírili niektoré dezinformačné weby.

AALEP v skutočnosti nie je žiadna oficiálna európska inštitúcia. Je to združenie právnikov a lobistov, ktoré je cez Olega Rumyanceva prepojené na Kremeľ. Pod stanoviskom AALEP je podpísaný len Christian de Fouloy a nie 30 právnikov. Nejde teda o názor právnikov Európskej únie, ale jedného právnika blízkeho Moskve.

Harabin vo svojich prejavoch často kritizuje Západ a USA. Mnohokrát v nich však využíva účelové argumenty a zavádza.

Koncom augusta sa na youtube a v dezinformačných médiách objavilo video s rozhovorom Harabina s predstaviteľom americkej ambasády o úlohe USA pri oslobodzovaní Slovenska počas druhej svetovej vojny.

Harabin sa vo videu predstaviteľa americkej ambasády pýta, prečo Američania bombardovali Petrochem Dubová, Apollo, prečo bombardovali Nitru, kde zomreli aj civilisti. Harabin v rovnakom videu hovoril, ako bol na Dukle, kládol tam vence, ale nie sú tam pochovaní americkí vojaci.

Človek, ktorý o histórii druhej svetovej vojny nevie veľmi veľa, mohol z videa nadobudnúť pocit, že Američania Slovensku vo vojne nijako nepomohli, len uškodili a oslobodil ho len Sovietsky zväz. Zem a Vek zverejnil prepis z tohto videa a urobil z neho článok s titulkom VIDEO: Harabin „vyškolil“ amerických diplomatov z karavanu. Článok vykresľuje Harabina ako sčítaného človeka, ktorý o slovenskej histórii veľa vie a záleží mu na slovenskom národe.

V skutočnosti však Harabin s históriou manipuluje a úplne vynecháva kontext, v ktorom Slovensko vyhlásilo USA vojnu a stálo na strane nacistického Nemecka, a preto bolo terčom náletov. Ako vysvetľuje tento článok, nálety na slovenské rafinérie boli veľmi presné a cielili na objekty, ktoré pomáhali Nemcom viesť vojnu. Harabin okrem toho zamlčal, že slovenskí civilisti zomierali aj počas sovietskych náletov.

Okrem takýchto manipulácií, ktoré časť čitateľov nemusí odhaliť, využíva Harabin vo svojej kampani aj jednoduché hoaxy, ktoré útočia na primitívne ľudské pudy, na strach a hnev.

V polovici mája Harabin šíril video, v ktorom hovorí, že na Slovensku už máme asi 10-tisíc migrantov a 1. júla 2018 príde ďalších 11-tisíc. Každý z nich má dostať od štátu podporu 800 eur mesačne, ubytovanie a ďalšie výhody. V druhej časti spomína dôchodky a mzdy na Slovensku. Status okrem strašenia ľudí implikuje aj údajné priority vlády, ktorými sú migranti a nie obyvatelia Slovenska. Voči tomu chce Harabin bojovať a predstavuje voči tomu alternatívu.

Harabin zdieľal hoax. Žiadni migranti v takomto počte na Slovensko neprišli. Podľa štatistík ministerstva vnútra za celý rok 2018 poskytlo Slovensko päť azylov a 37 doplnkových ochrán.

FB Štefan Harabin

S týmto hoaxom konfrontoval Harabina moderátor Michal Kovačič v diskusnej relácii Na telo s Michalom Kovačičom v nedeľu 10. februára. Harabin argumentoval výhovorkou, že sa odvolával na neoverené informácie a odmietol sa za šírenie tohto hoaxu ospravedlniť.

Ďalší očividný hoax šíril Harabin aj v roku 2017, keď zdieľal status o tom, že na niektorých benzínových pumpách v tankovacích pištoliach nastražili ihly infikované HIV. K svojmu statusu vtedy napísal „Dúfam, že sa týmto polícia už zaoberá, lebo pokiaľ je to pravda, ide o zjavnú trestnú činnosť mimoriadne nebezpečnú, extrémneho charakteru.“

Prezident nemusí byť dokonalou ľudskou bytosťou, ale aspoň štipkou kritického myslenia by disponovať mal. Či túto podmienku spĺňa Štefan Harabin, ktorý aj o páde lampy konšpiruje, že to bol pokus o vraždu, nechávame na posúdenie čitateľov a čitateliek.