Ani nemecké voľby sa nezaobišli bez snahy Kremľa ovplyvniť ich výsledok

Najnovšia štúdia Urobme Nemecko opäť veľkým. Kremeľ, alternatívna pravica a zahraničné zasahovanie do nemeckých volieb 2017 ukazuje, ako prokremeľské médiá v Nemecku počas predvolebnej kampane podporovali antisystémové strany. Najvýraznejšie ultranacionalistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD).

Autormi štúdie sú novinárka a historička Anne Applebaumová, spisovateľ a expert na propagandu Peter Pomerantsev a výskumníčky britského Inštitútu pre strategický dialóg Chloe Colliverová a Melanie Smithová.

Publikácia významne prispieva do čoraz bohatšej debaty na tému kremeľského vplyvu na verejnú mienku a voľby v západných krajinách.

Podľa štúdie cielili prokremeľské médiá svoju kampaň na tri skupiny obyvateľstva. Na priaznivcov nacionalistickej pravice, podporovateľov ľavice a na ruskú komunitu, ktorá žije v Nemecku.

Autori však priznávajú, že výpovedná hodnota štúdie je do istej miery obmedzená, keďže nedokáže s absolútnou istotou odhaliť kauzalitu medzi kampaňou a reálnym volebným správaním občanov.

Metodológia výskumu pokrývala prieskum a analýzu príspevkov na sociálnych sieťach Twitter, Facebook, VKontakte, Youtube. Druhú oblasť tvorilo osem médií, medzi ktoré autori zaradili ruskojazyčné médiá populárne v ruskej diaspóre v Nemecku a nemecké verzie ruských médií Sputnik, youtubový kanál televízie RT a RTVD. Výskum prebiehal od začiatku júla 2017 do 22. septembra 2017. Voľby sa konali 24. septembra 2017.

Monitoring spomenutých kanálov ukázal, že o oficiálnych nemeckých inštitúciách a etablovaných stranách referovali negatívne, ale o AfD informovali ako o mainstreamovej strane a venovali jej najviac pozitívnych zmienok zo všetkých kandidujúcich subjektov.

AfD je silne nacionalistická a xenofóbna strana vystupujúca proti migrácii, Európskej únii, Angele Merkelovej. Zároveň je veľmi naklonená k politike Vladimira Putina. Má priame a úzke väzby na Kremeľ. Je napríklad za zrušenie sankcií voči Rusku či odchod z Európskej únie.

Napríklad Sputnik bol veľmi kritický k politike Angely Merkelovej, často využíval tému migrácie a poskytoval mnoho priestoru práve pre AfD. Medzi dva najrozšírenejšie naratívy šírené prostredníctvom prokremeľských médií autori zaradili možný volebný podvod, ktorý mal dokázať nedemokratickosť volieb a nebezpečenstvo migrácie, ktorá Nemecko ohrozuje.

Výskum sa venoval aj ruskojazyčným účtom na sociálnych sieťach. Autori identifikovali 2480 takých, ktoré sa dali označiť ako prokremeľské. Upozorňujú však, že je ťažké zistiť, kto presne za nimi stojí. V každom prípade však „tieto účty patria do rovnakej siete a táto ruskojazyčná sieť sa vo veľkom nepoužíva len na komerčné účely, ale aj na tie politické“ (Applebaumová – Colliverová – Pomerantsev – Smithová, 2017, s.13).

Vo všeobecnosti tieto účty najčastejšie zdieľali príspevky s komerčným či pornografickým obsahom, príspevky s podporou pre AfD alebo s kritikou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.

Prokremeľské naratívy často šíria aj nemecké krajne pravicové weby ako Zuerst!, Compact Magazine, Junge Freiheit, Epoch Times.

Na záver tejto časti autori štúdie tvrdia, že s blížiacim sa termínom volieb sa pre nemeckú krajnú pravicu stávali zdroje ako americký Breitbart, ktorý v Spojených štátoch podporoval Donalda Trumpa, alebo RT významným zdrojom informácií.

V nasledujúcej kapitole autori rozoberajú vplyv prokremeľskej propagandy na nemeckú ľavicu. Časť ľavicovo orientovaných skupín je k súčasnej ruskej vládnej garnitúre kritická, ale časť s Putinom zdieľa jeho protizápadný sentiment.

Medzi najvýznamnejšieho ľavicového obdivovateľa súčasného Kremľa patrí strana Die Linke. Jej členovia sa nezriedka objavujú v televízii RT či na Sputniku.

Podľa analýzy ľavicové média neboli pred voľbami také aktívne a ich záber tém bol širší ako v prípade krajne pravicových. Navyše ľavicové médiá častejšie citovali mainstreamové zdroje než tie prokremeľské.

Napriek tomu autori tvrdia, že protizápadné naratívy z dielne prokremeľských médií môžu niektorých priaznivcov ľavice osloviť.

V poslednej časti sa Applebaumová a spol. venujú vplyvu skúmaných médií na dva a pol- až trojmiliónovú ruskú diaspóru v Nemecku. Táto komunita je silne heterogénna, s rôznymi postojmi k súčasnej ruskej politickej reprezentácii. Jedinou stranou, ktorá mala ruskojazyčnú kampaň, bola už spomínaná AfD.

Autori štúdie tvrdia, že prokremeľské médiá majú medzi ruskou diaspórou v Nemecku silnú informačnú pozíciu a jej členovia ju na sociálnych sieťach často zdieľajú. Čiže príbehy s dôrazom na dekadenciu Západu, ruský patriotizmus a pod. sa dostávajú do mnohých domácností.

Jemnou výnimkou je ruskojazyčný televízny kanál RTVD, ktorý spolupracuje s ruskou nezávislou televíziou Dožď (Dážď) a prináša tak vyváženejšie spravodajstvo. Tento kanál však má podľa autorov na rozdiel od RT a Sputnik veľmi obmedzený vplyv, keďže je dostupný len v prémiovom káblovom balíčku.

Snaha prokremeľských médií bola v Nemecku čiastočne úspešná. Prvýkrát od druhej svetovej vojny voliči poslali do parlamentu krajne pravicovú stranu. AfD vo voľbách odovzdali 12,6 percenta hlasov. Die Linke dostala 9,2 percenta hlasov.

Pred januárovými prezidentskými voľbami sú ostražití aj v Česku. Predvolebná kampaň je v plnom prúde a kandidát Jiří Drahoš už vyjadril obavy z ovplyvňovania verejnej mienky zahraničnými skupinami.

Obavy zo zasahovania do volieb sa zdajú byť reálne. Proruský dezinformačný server Aeronet.cz 8. decembra zverejnil článok, v ktorom obviňuje českého politika Karla Schwarzenberga a finančníka Georga Sorosa zo zhromažďovania peňazí na účtoch v UniCredit Bank. Tieto peniaze majú údajne použiť na financovanie protizemanovských prezidentských kandidátov. Schwarzenberg, Soros aj UniCredit obvinenia odmietli.

Aeronet sa zviditeľnil už pred októbrovými parlamentnými voľbami, keď šíril dezinformáciu o ťažbe líthia, z ktorej mala profitovať ČSSD.

George Soros je častým terčom útokov zo strany dezinformačných médií a nacionalistických politikov po celej Európe. Svojou kritikou na Sorosovu adresu sa veľmi často zviditeľňuje napríklad maďarský premiér Viktór Orbán.

ŽIADNE KOMENTÁRE