Bezpečnostní experti vyzývajú západné demokracie: Bráňte sa!

Pražská deklarácia obsahuje návrhy, ako by mali západné demokracie zastaviť Putina. Kritizujú najmä západné elity a ich nedostatočnú reakciu na ruskú agresiu či neschopnosť uvedomiť si závažnosť hrozby, ktorej čelia.

Pod Pražskú deklaráciu sa podpísalo viac ako 110 európskych a amerických bezpečnostných expertov z popredných think-tankov a poslancov parlamentov z 22 krajín. Iniciatívu zorganizoval český think-tank Evropské hodnoty a adresovaná je západným lídrom, najmä vysokej predstaviteľke Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federice Mogheriniovej.

Deklarácia ju vyzýva, aby sa nevyhýbala pomenovaniu Ruska ako hlavného zdroja dezinformácií namierených proti liberálnym demokraciám a znásobila snahy v boji proti lžiam na internete. Experti upozorňujú, že hoci Putin zastrašuje západné demokracie, západné elity sa napriek tomu usilujú o zmierenie s Ruskom formou spolupráce v iných oblastiach, ako sú napríklad boj proti terorizmu či obchod. Namiesto toho by mali uprednostniť realistickejšiu politiku a pomenovať hrozbu, ktorú Rusko predstavuje.

Autori deklarácie sa zhodli na siedmich kľúčových krokoch, ktoré by mali západné demokracie bezodkladne podniknúť:

Po prvé, politickí lídri by mali pripustiť, že Rusko predstavuje hrozbu. Týka sa to najmä podvratných aktivít, ktoré vyvíja, aby ovplyvňovalo domáce záležitosti iných štátov. Sebaobrana a aktívna protireakcia západných demokracií v tomto smere zaostáva, čo Kremeľ motivuje stupňovať svoje agresívne správanie.

Po druhé, národné parlamenty by mali zriadiť výbory, ktoré budú skúmať, zbierať a prezentovať verejnosti dôkazy o podvratných aktivitách Moskvy.

Ako tretí nevyhnutný krok by mali štáty Európskej únie urobiť výskum, na základe ktorého by zistili, ktorá časť ich spoločnosti je ruskými dezinformáciami najzraniteľnejšia.

Európske inštitúcie by zároveň mali zohrávať aktívnu úlohu v obrane pred dezinformáciami. Pracovná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu (East STRATCOM Task Force) primárne určená na boj proti dezinformáciám má nedostatočný počet zamestnancov. Experti navrhujú ztrojnásobiť ich počet (z troch národných expertov na aspoň desať), zvýšiť rozpočet tejto jednotky a vytvoriť permanentnú štruktúru bojujúcu proti dezinformáciám šírených Kremľom.

Ďalej je dôležité, aby bolo Rusko pomenované západnými elitami ako agresor a je potrebné, aby dali ruským elitám najavo, že ich podvratné aktivity voči západným demokraciám musia prestať.

Členské krajiny EÚ a NATO by mali vyvinúť intenzívnejšie kolektívne úsilie a vytvoriť spoločné pracovné skupiny na realizáciu koordinovaných aktivít v boji proti dezinformáciám.

Ako posledný krok vyzdvihujú bezpečnostní experti dôležitosť šírenia povedomia o podvratných aktivitách Kremľa aj mimo odbornú komunitu – štátnych činiteľov a širšiu verejnosť.

Pražská deklarácia nie je za posledné obdobie ojedinelou iniciatívou v zosilnení boja proti ruskej propagande. Už v polovici októbra osem členských štátov (Česko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Švédko a Veľká Británia) podpísalo list adresovaný Federice Mogheriniovej, v ktorom žiadajú o intenzívnejšie nasadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v boji proti dezinformáciám. Rovnako ako Pražská deklarácia, členské štáty apelujú na rozšírenie spôsobilostí pracovnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu a zvýšenie jej rozpočtu pre jej pobočku na východnom krídle aliancie, západnom Balkáne a južnej Európe.

ŽIADNE KOMENTÁRE