Bývalý manažér Trumpovej kampane je podozrivý z organizovania mediálnej operácie proti oponentom Viktora Janukovyča

Bývalý manažér Trumpovej kampane je podozrivý z organizovania mediálnej operácie proti oponentom Viktora Janukovyča

Paul Manafort viedol tajnú mediálnu kampaň na podporu zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.

Paul Manafort má mnoho skúseností so svetom lobovania na tých najvyšších úrovniach. Spolupracoval napríklad s bývalými americkými prezidentmi Geraldom Fordom, Ronaldom Reaganom či Georgom Bushom starším.

Počas svojej kariéry loboval aj za viacerých kontroverzných politikov po celom svete. Boli medzi nimi bývalý prezident Konga Mobutu Sese Seko, líder protikomunistických rebelov v Angole Jonas Savimbi či bývalý filipínsky prezident Ferdinand Marcos.

Manafort sa v marci 2016 pridal k prezidentskej kampani Donalda Trumpa. Od júna do augusta 2016 bol dokonca jej manažérom.

V súčasnosti však prebieha vyšetrovanie ruského vplyvu na americké prezidentské voľby a práve ľudia z Trumpovej kampane čelia obvineniam, že na svoje ciele využívali aj pomoc z Kremľa.

Medzi vyšetrovanými je aj Manafort. Vedúci vyšetrovacieho tímu Robert Mueller získal informácie, ktoré veľa vypovedajú o Manafortovej práci pre bývalého prokremeľského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho Stranu regiónov.

Mueller obvinil Manaforta, že viedol tajnú mediálnu operáciu, ktorej cieľom bolo vylepšiť Janukovyčov obraz a zdiskreditovať jeho oponentov, predovšetkým Júliu Tymošenkovú.

Manafortov projekt využíval niekoľko taktík:

– Prepisovanie hesiel na Wikipédii tak, aby poškvrnili Janukovyčových oponentov.

– Založenie falošného think-tanku, ktorý by zverejňoval publikácie na podporu Janukovyča.

– Využívanie sociálnych sietí na ovplyvňovanie verejnej mienky v Európe a v USA „správnym smerom“.

– Inštruovanie novinárov z dezinformačného webu Breitbart na výpady proti členke vtedajšej členke Obamovej administratívy Hillary Clintonovej, ktorá kritizovala uväznenie Tymošenkovej v roku 2011.  

Podľa Muellera na projekte s Manafortom spolupracovali aj bývalý redaktor Wall Street Journal a Financial Times Alan Friedman, Manafortov zástupca Rick Gates a Konstantin Kilimnik, ktorý má podľa FBI prepojenia na ruské ozbrojené zložky.

The Guardian zverejnil dokumenty z emailovej komunikácie medzi Friedmanom a Manafortom, ktoré opisujú celú operáciu proti Janukovyčovým kritikom.

Dokument z júla 2011 sa venuje hlavne zdiskreditovaniu Júlie Tymošenkovej. Silnú úlohu v celej kampani zohrávali sociálne siete, pomocou ktorých „spriatelené“ účty šírili články a videá očierňujúce Tymošenkovú.

Okrem sociálnych sietí operácia prebiehala aj na rôznych webových stránkach, blogoch či pomocou emailov.

Friedman priznáva, že jeho firma FBC Media pracovala od roku 2011 pre ukrajinskú vládu na PR záležitostiach, ale podľa neho nešlo o nič tajné a nezákonné. Tvrdí, že jeho firma podporovala vzájomný dialóg medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Po skrachovaní rokovaní o asociačnej dohode v roku 2013 pre Janukovyča prestala pracovať.

Na uverejňovanie pozitívnych článkov o Janukovyčovi slúžil falošný think-tank Centre for the Study of Former Soviet Socialist Republics.

Ďalšiu časť mozaiky odhaľuje dokument, ktorý Friedman odoslal Manafortovi v roku 2012. Friedman v ňom píše o pláne založiť stránku The Tymoshenko Files, ktorá by produkovala články kritické voči Tymošenkovej.

Manafortová mediálna operácia zahŕňala aj útoky proti Hillary Clintonovej, na ktorých spolupracovala s dezinformačným serverom Breitbart.

Manafort je v rámci svojho ukrajinského pôsobenia pre Janukovyča podozrivý, že si v daňových rajoch ukryl 75 miliónov dolárov, ktoré na Ukrajine zarobil. Všetky Muellerové obvinenia odmieta a chce sa brániť.

Kauza Manafort poukazuje na všeobecný trend. Tým je zvyšujúci sa vplyv moderných technológií, internetu a sociálnych sietí v politickom boji.

Moderné technológie využívajú firmy a biznismeni napojení na politikov. Manafort je jedným z nich, druhým príkladom je firma Cambridge Analytica, ktorá zbierala dáta o facebookových užívateľoch, aby ich následne použila v Trumpovej prezidentskej kampani, o ktorej sme písali tu a tu.

Otvorenosť a vplyv informačného priestoru využívajú a zneužívajú aj štáty na politický boj. Často prostredníctvom podnikateľov/lobistov, ako je práve Manafort. V zneužívaní informačnej sféry na dosiahnutie domácich a zahraničných politických cieľov si v Európe vybojovalo silnú pozíciu Rusko.

Práve Rusko sa prostredníctvom propagandy a dezinformačných kampaní snaží výrazne zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov.

Do podpory vlastných médií a rôznych extrémistických hnutí a politických strán po celej Európe, ktoré šíria prokremeľskú propagandu vráža Kremeľ milióny eur.

Lacnou a efektívnou možnosťou na ovplyvňovanie verejnej mienky je aj podpora trollov, ktorí cez sociálne siete šíria prokremeľské naratívy.

Neslávne známou sa stala farma trollov Internet Research Agency v Petrohrade, ktorá je podozrivá aj zo zasahovania do amerických prezidentských volieb.

Práca trollov spočíva v zahltení informačného priestoru mnohými interpretáciami danej udalosti, aby v konečnom dôsledku bežný užívateľ nevedel, čomu má veriť.

Rusko túto taktiku využíva vo svojej informačnej vojne bežne. Najnovším príkladom je otrava dvojitého agenta Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii, o ktorom ruskí politici a médiá vytvorili v priebehu krátkeho času až 20 rôznych teórií.

Výskumníčka Dorana Barojan takéto zahltenie informačného priestoru ilustruje práve na prípade Skripaľovej otravy. Pomocou aplikácie buzzsumo zistila, že v období od 28. marca do 4. apríla až 65 percent zdieľaných článkov o prípade Skripaľ na Facebooku a Twitteri pochádzalo z kremeľských zdrojov.

Ráznejšie kroky proti trollom už podnikol aj Facebook, ktorý začiatkom apríla vymazal desiatky ruských účtov a facebookových stránok blízkych spomínanej trollej farme.