Česká tajná služba zaznamenala zvýšenú aktivitu Kremľa a Pekingu

Bezpečnostná informačná služba (BIS) Českej republiky vydala výročnú správu za rok 2016. Píše sa v nej o zintenzívnení aktivít ruských a čínskych tajných služieb na území republiky. Slovenská správa je tradične opatrnejšia.

Výročná správa BIS za rok 2016 uvádza, že v porovnaní s rokom 2015 narástli aktivity ruských spravodajských služieb v Českej republike. Ich hlavným cieľom bola podpora hybridnej kampane v súvislosti s krízou na Ukrajine, ako aj v Sýrii.

Hoci Česko nie je ústredným cieľom ruskej hybridnej kampane, je ňou zasiahnuté priamo i nepriamo. Ide o súčasť hybridnej vojny vedenej na strategickej úrovni proti USA, NATO, EÚ a Ukrajine.

Zintenzívnenie spravodajských aktivít sa prejavilo najmä v posilňovaní diplomatického personálu Ruskej federácie v ČR, ktorý predstavuje primárny kontakt s dôstojníkmi spravodajstva. V súčasnosti pôsobí v Česku okolo 43 ruských diplomatov a 76 členov administratívneho a technického personálu, čo je vysoko disproporčné číslom vzhľadom na to, že Česká republika má v Moskve zhruba 14 členov diplomatického a 33 členov nediplomatického personálu. Štandardne sa počet diplomatických pracovníkov vyslaných do prijímajúcej krajiny približne rovná počtu diplomatických pracovníkov prijatých vo vysielajúcej krajine. Tento asymetrický rozdiel v počte nemá iné reálne opodstatnenie a je dôvodom na znepokojenie.

Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky sa odvoláva v prvom rade na veľkosť krajiny: „Rovnako, ako je Ruská federácia mnohonásobne väčšou krajinou, tak aj počet ruských diplomatov všeobecne prevyšuje počet diplomatov menších krajín, akou je aj Česká republika.“ To však nebýva pravidlom. USA, ktoré tiež možno zaradiť  do kategórie mnohonásobne väčších krajín ako Česko, majú na českých zastupiteľských úradoch vyslaných 69 pracovníkov, v USA zasa pôsobí 65 pracovníkov z Česka. Takisto v Číne pracuje 33 členov diplomatického a nediplomatického personálu ČR, pričom čínska misia v Česku pozostáva z 28 členov.  V oboch prípadoch ide teda o podstatne väčšie krajiny, avšak pomer zastúpenia zostáva približne rovnaký.

Pracovníci spravodajskej komunity informovali, že až dve tretiny tohto čísla sa v Česku venujú špionážnej činnosti a už dlhodobo upozorňujú na narastajúci počet ruského diplomatického personálu v krajine a ich prepojenie na špionážne aktivity. Alarmujúci je fakt, že ruské spravodajské služby majú v Česku k dispozícii rozvinutú sieť kontaktov sprostredkovávajúcu prístup k informáciám. Správa BIS informuje, že relevantné osoby síce nepodávali ruskej strane utajované informácie, no poskytovali citlivé interné informácie.

Ruské spravodajské služby sa v Česku sústreďujú najmä na organizovanie nelegálnych ciest českých občanov na Donbas a Krym a na získavanie podpory českých parlamentných a mimoparlamentných strán pre ruské nevládne organizácie, ktoré vyvíjajú činnosť proti suverenite iných štátov.

V prípade Číny bola jej primárnym cieľom tibetská otázka a narušenie česko-taiwanských vzťahov. Aj Čína sa pokúsila ovplyvniť verejnú mienky vo svoj prospech Číny, konkrétne v otázke teritoriálnych nárokov v Juhočínskom mori. Rovnako ako Moskva aj Peking zvýšil počet svojich spravodajcov v Česku, ktorých tam vyslal ako súčasť oficiálnych čínskych delegácií.

Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2016 v porovnaní s českou spomína kontrarozviedne aktivity na území Slovenska len veľmi všeobecne, nekonkrétne a okrajovo: „V roku 2016 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek, ich zvýšený záujem a aktivity v ekonomickej oblasti, vedeckej a vojenskej oblasti, ako aj v oblasti informačných technológií a priemyselnej špionáže.“ Ruskú federáciu prezentuje ako štát s rastúcimi ambíciami, upozorňuje na „asertívnejšie presadzovanie ruských záujmov v Európe“ a na snahu o multipolárne svetové usporiadanie.

ŽIADNE KOMENTÁRE