České dezinformačné médiá podporovali Miloša Zemana

České dezinformačné médiá podporovali Miloša Zemana

V Česku sa skončilo prvé kolo prezidentských volieb, v ktorých kandidovalo deväť kandidátov. Podľa najnovších výskumov pred nimi dezinformačné médiá podporovali súčasného prezidenta Miloša Zemana.

Analytik Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií (PSSI) Jonáš Syrovátka počas decembra 2017 skúmal, ako vybrané české dezinformačné médiá informovali o prezidentských kandidátoch. Svoje výsledky uverejnil v štúdii v rámci projektu České volby v éře dezinformací.

Syrovátka už v minulosti vydal text o prezentácii parlamentných strán na dezinformačných weboch pred parlamentnými voľbami v októbri 2017.

Počas decembra sledoval weby Aeronet, AC24, Parlamentní listy, Protiproud, Sputnik CZ a facebookovú stránku Zprávy.cz

Sledované platformy vyprodukovali za skúmané obdobie 445 textov. Necelá polovica, t.j. 201 článkov sa venovala téme prezidentskej kampane. Druhou najfrekventovanejšou témou bola aktuálna politická situácia (110 textov).

Jednoznačne najviac zmieňovaným politikom bol Miloš Zeman, až v 362 príspevkoch. Z toho v 156 textoch je spomenutý v súvislosti s voľbami, ostatné správy sa venujú výkonu jeho prezidentského úradu.

Druhým najspomínanejším kandidátom bol Jiří Drahoš (v 135 textoch), Mirek Topolánek (114 textov), Michal Horáček (86 textov), Pavel Fischer (45 textov), Marek Hilšer a Peter Hannig (po 32 textov), Jiří Hynek (30 textov) a Vratislav Kulhánek (29 textov).

Kandidáti z vedúcej štvorice boli spomínaní najčastejšie bez pozitívnych či negatívnych konotácií. No v emocionálne zafarbených správach prevažovali tie s negatívnym podtónom.

V prípade Miloša Zemana bol pomer pozitívnych a negatívnych správ o ňom relatívne vyrovnaný (56 negatívnych k 44 pozitívnym). Zemana priamo podporil server Aeronet, ktorý jeho a Petra Hanniga označil za pronárodných kandidátov a podporil ho aj šéfredaktor Protiproudu Petr Hájek, ktorý ho radil voliť.

Aj pri Mirkovi Topolánkovi bol pomer medzi negatívnymi (19) a pozitívnymi správami (12) relatívne vyrovnaný. O Jiřím Drahošovi však už vyšlo 37 negatívnych správ a iba 12 pozitívnych. U Michala Horáčka bola táto bilancia podobná (11 : 5).

Väčšinu článkov (407) publikovali Parlamentní listy, z toho v 133 príspevkoch sa objavil negatívny alebo pozitívny postoj k niektorému z kandidátov.

Protiproud publikoval šesť správ. Dve boli pozitívne k Zemanovi a po jednej k Hannigovi a Hynkovi. V negatívnom svetle Protiproud písal v troch prípadoch o Drahošovi, po dvoch o Horáčkovi a Fischerovi.

Aeronet vyprodukoval za skúmané obdobie tri správy o prezidentských kandidátoch, v ktorých raz pozitívnym tónom píše o Zemanovi a Hannigovi.

Sputnik CZ uverejnil 15 textov, v ktorých o kandidátoch nereferuje pozitívne ani negatívne. AC24 a facebooková stránka Zprávy.cz sa podľa Syrovátku o kandidátoch takmer nevyjadrovali.  

Počas decembra 2017 Syrovátka zaregistroval aj dve dezinformácie, ktoré ako prvý uverejnil Aeronet.

Prvá hovorila, že George Soros a Karel Schwarzenberg plánujú financovať kandidátov proti Zemanovi. Neskôr sa táto dezinformácia objavila aj na ďalších dezinformačných weboch ako NWOO, Svobodné noviny či Protiproud.

O tom, že ide o dezinformáciu, sme v decembri písali aj my.

Druhá dezinformácia obviňovala české štátne orgány (Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám a Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť) z prípravy informačnej kampane proti Zemanovi. Uverejnil ju iba Aeronet.

Druhá práca, ktorá skúmala prezentáciu prezidentských kandidátov na dezinformačných weboch je štúdia s názvom Aktuálni stav zájmu a vlyvu Ruské federace v České republice (2018) od analytikov programu Kremlin watch spadajúceho pod think – tank Evropské hodnoty Jakuba Jandy, Veroniky Víchovej a Markéty Krejčí.

Autori skúmali weby AC24, Aeronet, Nová republika, NWOO, Protiproud, První zprávy, Rukojmí, Vlastenecké noviny, Sputniknews CZ, Lajkit, Prvopodstata, Orgonet. Samostatnú kapitolu venovali Parlamentným listom. Tieto platformy sledovali od 1. januára 2017 do 17. decembra 2017.

Najčastejšie sa tieto weby vyjadrovali k Zemanovi, Drahošovi a Horáčkovi. Jednoznačne najviac však k Zemanovi, ktorého aj najviac citovali.

Podľa autorov naprieč celým skúmaným spektrom médií počas skúmaného obdobia panovala zhoda na otvorenej alebo čiastočnej podpore Zemana, ktorého uprednostňovali pred Drahošom a Horáčkom. O ostatných kandidátov v sledovanom čase prejavovali veľmi nízky záujem.

Miloš Zeman bol na dezinformačných weboch prezentovaný ako reprezentant ľudu, ako múdry politik a silná osobnosť, ktorá spája verejnosť.

Jasným favoritom bol pre servery Nová republika, Rukojmí, NWOO či Protiproud. Pozitívne bol však vnímaný aj v ďalších skúmaných médiách.

Diametrálne odlišne boli prezentovaní kandidáti Drahoš a Horáček. Horáčka opisovali ako bývalého veksláka a eštebáka, kým Drahoš bol vykresľovaný ako bábka pražskej kaviarne, establišmentu a probruselských elít. Obaja kandidáti podľa dezinformačných webov nemali proti Zemanovi šancu. Dezinformačné weby spájala aj kritika euroatlantického smerovania Drahoša a Horáčka a inklinácia k Zemanovým proruským zahraničnopolitickým názorom.

Samostatnú kapitolu v štúdii tvorí časť, ktorá sa venuje analýze najsledovanejšieho českého dezinformačného webu Parlamentných listov. Tento web referoval najviac o Zemanovi, ale určitý (aj keď oveľa menší) priestor dal aj ostatným kandidátom.   

O Fischerovi, Kulhánkovi, Hynkovi a Hannigovi referovali Parlamentní listy len ojedinele,  a v podstate neutrálne.

Neutrálne zafarbené boli aj články o Marekovi Hilšerovi, v niektorých prípadoch môžeme identifikovať aj pozitívne konotácie. Hilšer tak bol vnímaný ako mladý a nádejný človek do budúcnosti. Parlamentní listy často citujú aj jeho názory na rôzne domáce, či zahraničné témy.

Podstatne vážnejšie bola podľa štúdie vnímaná z pozície Parlamentných listov kandidatúra Mirka Topolánka. Záujem oňho bol pomerne vysoký. Na jednej strane bol Topolánek prezentovaný ako charizmatický líder, ale aj ako osoba, s ktorou sú spojené niektoré korupčné škandály.

Podobne ako ďalšie dezinformačné médiá, aj Parlamentní listy sa vyjadrovali kriticky hlavne o Drahošovi a Horáčkovi.

Od začiatku januára až do konca novembra prevládali o Horáčkavi jednoznačne negatívne konotácie. Od začiatku decembra však Parlamentní listy začali Horáčka častejšie citovať a prezentovať jeho názory, čo trochu ubralo z dovtedy negatívneho obrazu tohto kandidáta.

Najkritizovanejší bol Jiří Drahoš. Parlamentní listy poskytovali priestor skôr jeho kritikom ako prezentácii jeho vlastných názorov. V dvoch tretinách všetkých článkov bol Drahoš kritizovaný. V článkoch o Drahošovi je evidentná častá manipulácia s titulkami, aby bol tento kandidát očiernený.

Úplne opačne bol prezentovaný Miloš Zeman, pri ktorom väčšina článkov vyznieva pozitívne. Zeman bol často citovaný. Web uverejňoval nekritické rozhovory  s ním a jeho priaznivcami, ale aj prepisy jeho vystúpení z programu Týden s prezidentem na TV Barrandov.

Hlavne z prieskumu think-tanku Evropské hodnoty, ktorý trval výrazne dlhšie a pokryl širšiu škálu médií, vidno volebné preferencie českej dezinformačnej scény. Kým tieto médiá jednomyseľne podporovali Miloša Zemana, jeho najvážnejších protikandidátov Michala Horáčka a predovšetkým Jiřího Drahoša systematicky kritizovali, aby znížili ich šance Zemana poraziť.

Hoci Miloš Zeman tvrdí, že žiadnu kampaň osobne nevedie, viedli ho za neho iní, dezinformačné médiá sú toho jasným príkladom. Zemanov proruský svetonázor totiž korešponduje s ideologickým podhubím dezinformačných webov (nielen) v Českej republike.

Tézu, že tieto weby „vychovávajú“ voličov pre Zemana, potvrdzuje aj analýza mediálnych preferencií voličov na Facebooku, ktorú vykonali lidovky.cz

Z ich analýzy vyplýva, že priaznivci Miloša Zemana na Facebooku v honbe za informáciami najčastejšie navštevujú prokremeľské a dezinformačné stránky Aeronet, Infowars, EuroZprávy.cz, eportal.cz, Sputnik, Parlamentní listy, AC24.

Analýza ukázala, že rovnaké stránky hojne navštevujú aj priaznivci Hanniga, Kulhánka a Hynka.

Naopak fanúšikovia Drahoša, Horáčka, Hilšera a Fischera sledujú najviac liberálne médiá ako Respekt, DVTV, iHNED.cz, Svobodné forum, Aktuálně.cz či Echo24.cz.

Topolánkovi priaznivci boli niekde medzi týmito skupinami.

Tesne pred voľbami sa na facebooku objavil hoax, ktorý vyzýval ľudí, aby v prvom kole volieb nešli voliť Zemana, pretože ten ako úradujúci prezident automaticky postupuje do druhého kola. Zemanov hovorca Jiří Ovčáček upozornil, že letáky s týmto posolstvom sa dostali aj do niektorých poštových schránok v Moravskoslezskom kraji.

Samotné voľby sa tiež nezaobišli bez incidentu. Vo chvíli, keď išiel voliť Miloš Zeman, vybehla pred neho aktivistka, ktorá mala na odhalenej hrudi namaľovaný odkaz „Zeman Putin´s slut“ (Zeman je Putinova štetka). Ochranka ju však rýchlo spacifikovala a Zemana odviedla z miestnosti.

Momentálne majú Česi na poste premiéra človeka, ktorý sa pri honbe za mocou neobzerá na pravidlá. V kombinácii so znovuzvolením Miloša Zemana na post prezidenta by táto kombinácia na dvoch kľúčových miestach mohla znamenať ohrozenie demokratického zriadenia v Českej republike.

Z tohto pohľadu sú tieto voľby nesmierne dôležité nielen pre vývoj v Českej republike, ale aj v celom regióne strednej Európy.