Ďalšia dezinformačná kampaň Ruska mala rozvracať západné spojenectvá

Ďalšia dezinformačná kampaň Ruska mala rozvracať západné spojenectvá

Kremeľ tri roky šíril dezinformácie o bývalej americkej velvyslankyni na Ukrajine Yovanovitchovej. Tá prednedávnom vypovedala v prípade Trumpovho impeachmentu. 

Portál Bloomberg priniesol informáciu o najnovšej správe spoločnosti Graphika. Mapuje ruskú dezinformačnú kampaň s názvom Druhotná infekcia. Pomenovaná bola po (ne)slávnej Operácii infekcia, ktorú viedla v osemdesiatych rokoch KGB. Tvrdila v nej, že HIV, a teda AIDS, vymysleli Američania.

Graphika, ktorá sa venuje analýze sociálnych sietí, skúmala širšie súvislosti prípadu uniknutých obchodných dokumentov medzi Spojeným kráľovstvom a USA. Počas výskumu identifikovala približne 44 naratívov, ktoré cielili na rozvracanie vzťahov medzi USA a Nemeckom, či USA a Spojeným kráľovstvom.

Dezinformácie sa týkali veľvyslankyne Marie Yovanovitchovej. Na ich základe bola neskôr odvolaná z funkcie. Na viacerých sociálnych sieťach sa objavil falošný zoznam “nedotknuteľných”, ktorých mala na Ukrajine chrániť pred zákonom. Na zozname figurovali oligarchovia či známe osobnosti.

Útoky na Yovanovitchovú však neboli jedinou zbraňou kampane. Sociálne siete prepierali falošné informácie týkajúce sa zahraničného vplyvu na americké prezidentské voľby v roku 2016, ako aj mnoho ďalších o Hilary Clintonovej alebo dokonca Zimných olympijských hrách v Južnej Kórei, na ktorých malo Rusko zákaz účasti.

Dezinformačná kampaň trvala od októbra 2016 do októbra 2019. “Veľa príbehov bolo očividne falošných, založených na falšovaných dokumentoch a neexistujúcich rozhovoroch; všetky nafúknuté prostredníctvom siete falošných účtov v širokom okruhu sociálnych sietí a fór, kde užívatelia mohli publikovať obsah bez akejkoľvek regulácie, ako BuzzFeed Community, Reddit, Medium, quora[.]com a okrajovo aj nemecká stránka homment[.]com, tvrdí report.

Fake news boli publikované jednorázovými používateľskými kontami. Taktika však bola rôznorodá. Napríklad falošný zoznam Yovanovitchovej nemal až taký veľký dosah na sociálnych sieťach. Úmysel však bol iný. V momente, keď ruské médiá publikovali jeho údajnú fotku, sprievodný odkaz čitateľa nepreklikol na diskusné fóra, ale na informáciu v “západných médiách” v angličtine. To malo správe pridať na legitimite.

Jadrom kampane bola aj informácia, ktorá vinila Veľkú Britiániu z ovplyvňovania amerických prezidentských volieb. Množstvo konšpirácií malo byť súčasťou spisu, ktorý vyprodukoval bývalý agent britskej tajnej služby MI6 Christopher Steele. Správa spoločnosti Graphika však identifikovala niekoľko falošných rozhovorov, nekorektných informácií či dokonca správy publikované skomolenou angličtinou.

Reálny vplyv ruských dezinformácií je však relatívny. Prípad z Veľkej Británie demonštruje, že Rusko nie je jediným rizikom predvolebných kampaní. Nezávislosti a legitimite demokratických volieb môžu ublížiť dezinformačné kampane pochádzajúce od domácich aktérov. Aj práve fake news pochádzajúce od predstaviteľov politických strán prispeli k nedávnemu výsledku parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve. Neregulovaná politická reklama na sociálnych sieťach tak môže podľa expertov ublížiť demokracii viac ako deepfakes či zahraničný vplyv.