Kto by chcel o koliesko menej? Hodnoty a inštitúcie pre Slovensko

pdfKríza sa stala symbolom našej doby. Nie že by iné doby nemali svoje krízy – problémy a tragédie trápia každú generáciu. Svoje by o tom mohli rozprávať vojaci v dvoch svetových vojnách, väzni v nacistických či komunistických táboroch, či masy nezamestnaných v post-komunistických krajinách. Kríza je symbolom našej doby, lebo sme v ňu uverili napriek tomu, že ju dokážeme zvládnuť. Ochromila našu schopnosť rozpoznať vlastný úspech a nechala nás uveriť v úpadok našej civilizácie. Život človeka v euroatlantickom priestore je slobodnejší, bohatší a bezpečnejší ako kedykoľvek predtým a zároveň kdekoľvek inde na Zemi. Napriek tomu musíme opäť obhajovať hodnoty a inštitúcie, na ktorých spočíva úspech Slovenska a celej zjednotenej Európy, ako by to neboli výdobytky našej civilizácie ale naopak jej hriechy.

Krízy ako migračná, ekonomická, ukrajinská, plynová, či sýrska vytvárajú živnú pôdu pre šírenie protieurópskych, xenofóbnych a iných protidemokratických myšlenok. Dokonca aj Slovensko, ktoré sa takmer úplne vyhlo celoeurópskym krízam a zo svojho vstupu do euroatlantických zoskupení už vyše desať rokov profituje, je vystavené náporu šarlatánskych verzií reality. Tézy o prehnitom Západe, nefunkčnosti demokracie, úpadku hodnôt, totalitnej a protinárodnej podstate európskej integrácie, škodlivosti NATO, nezmyselnosti ochrany ľudských práv, či oprávnenej obrane ruskej sféry vplyvu formujú verejnú diskusiu natoľko, že je dôležité do tohto ideového sporu znovu vstúpiť na obranu princípov a hodnôt na ktorých západná civilizácia spočíva.

Táto publikácia po vyše desaťročí nadväzuje na diskusiu, ktorú slovenská spoločnosť viedla pred vstupom do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ) v roku 2004. Pripomína dôvody a argumenty, ktoré stáli za naším rozhodnutím, a na základe faktov a skúseností dokladá, prečo bolo správne „zvodom“ Západu neodolať.

Sloboda1

#1 SLOBODA A DEMOKRACIA

Napriek všetkým výčitkám a slabinám je pre občana najlepšou formou vlády liberálna (slobodná) demokracia, pretože mu garantuje účasť na správe vecí verejných, rešpektovanie jeho ľudských a občianskych práv, či fungovanie právneho štátu.

V liberálnej demokracii má človek množstvo práv, ktoré nemá garantované v žiadnom inom zriadení. Napríklad právo na život, ktoré zakazuje masové vraždenie, či svojvoľné zabitie jednotlivca, zločiny symptomatické pre nedemokratické až totalitné zriadenia. Politické, názorové, etnické ani náboženské rozdiely nie sú legitímnym dôvodom zabitia nikde v demokratickom svete.

Základným demokratickým princípom je právny štát, teda že každý musí konať v zmysle zákona, a to vrátane orgánov štátnej moci. Občana chráni pred svojvôľou, ktorá by ho mohla poškodiť a je nevyhnutným predpokladom fungujúceho podnikateľského prostredia. Základnými piliermi právneho štátu sú deľba moci a fungujúci súdny systém, ktorý umožňuje každému, aby sa domohol svojich práv. V nedemokratických systémoch, kde občan nie je takto chránený, môže byť bez riadneho súdneho procesu uväznený, zbavený majetku, či iných práv.

Liberálna demokracia garantuje občanovi právo na zhromažďovanie či slobodu slova. V praxi to znamená, že zamestnanci môžu protestovať za zvýšenie platov, živnostníci proti zvyšovaniu odvodov a ktokoľvek môže verejne nesúhlasiť so svojou vládou. Na rozdiel od iných foriem vlády sa títo ľudia pre svoj názor neocitnú vo väzení ani im nebude inak ublížené.

Občania majú volebné právo, ktoré nielenže dáva verejnosti šancu ovplyvniť verejnú politiku a garantuje možnosť slobodne sa uchádzať o verejné posty (od starostu obce až po prezidenta republiky), ale zároveň znižuje pravdepodobnosť, že sa budú rozdielne predstavy o vedení štátu presadzovať násilnou cestou (prevrat, občianska vojna a podobne). Voľby však musia byť v liberálnej demokracii skutočne slobodné a nie predstierané a manipulované ako v mnohých iných kútoch sveta.

Rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd nám dnes znie ako samozrejmosť, no v skutočnosti samozrejmé nie je. Nie je tomu tak dávno, kedy boli u nás mnohé z nich potláčané, vrátane slobody vierovyznania, myslenia, svedomia, pohybu, či tlače. Znakom rozvinutej demokracie je ich plné rešpektovanie. Demokracia je výborným nástrojom mierového, nenásilného riešenia konfliktov: Pokiaľ sú strany konfliktu rozvinuté demokracie, je veľmi nepravdepodobné, aby spor riešili vojensky.

EÚ A NATO AKO GARANCIA NAŠEJ SLOBODY

Ochrana demokracie a ľudských práv: Ochrana demokracie a ľudských práv bola hlavným princípom a cieľom európskej integrácie a severoatlantického spojenectva už od ich počiatku. Európske spoločenstvo uhlia a ocele, predchodca dnešnej Európskej únie, vzniklo s cieľom udržať dlhodobý mier na kontinente vytvorením úzkych hospodárskych väzieb medzi západnými demokraciami. Úlohou NATO bola ich ochrana pred vojenským ohrozením zo strany totalitného Sovietskeho zväzu.

slobBudovanie demokracie v postkomunistických štátoch sa po páde železnej oponyodohrávalo pod hlavičkou vstupu do EÚ a NATO. Výhody členstva boli pre mnohé z nich natoľko príťažlivé, že ich viedli k plneniu prísnych predvstupových pravidiel, ktorých podstatou bolo vytvorenie demokratického politického prostredia a plné rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd.

curiaHodnoty zakotvené vo svojich základných dokumentoch: V preambule Severoatlantickej zmluvy o založení NATO sa uvádza, že jej členovia sú odhodlaní chrániť slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich národov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. V Zmluve o Európskej únii sa píše, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, pluralizmu, nediskriminácii, tolerancii, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi.

boxČlenské štáty Európskej únie sú na Indexe demokracie, ktorý každoročne zverejňuje Economist Intelligence Unit, uvedené v kategóriách úplná demokracia alebo demokracia s chybami, žiadny z nich v kategórii zmiešaný režim alebo autoritatívny režim. Rovnako tak sú všetky označené ako slobodné na Indexe slobody vo svete, ktorý vydáva Freedom House. Všetky sa tiež nachádzajú v prvej päťdesiatke Indexu ľudskej slobody.

VZOSTUPY A PÁDY SLOVENSKA NA CESTE K SLOBODE

11918 ǀ Príbeh návratu do rodiny demokratických štátov sa začína prvou Československou republikou a parlamentom voleným vo všeobecných voľbách, na dlhé desaťročia prerušený dvoma totalitnými režimami: fašistickým a komunistickým.

1939 ǀ Slovenský štát vytvorený z rozhodnutia Nemeckej ríše potláčal základné demokratické princípy, obmedzil slobodu tlače a právo na zhromažďovanie, a nakoniec odoprel tisícom svojich občanov židovského pôvodu právo na život.

1948 ǀ Československo sa mohlo po prehre Nemecka v 2. svetovej vojne otvoriť demokratizácii, no komunistický prevrat priniesol totalitné zriadenie. Prenasledovanie na základe pôvodu a presvedčenia, násilné vyvlastňovanie a prenasledovanie občanov sa stali základnými nástrojmi štátnej moci.

21994 ǀ Mečiarovský pokus o nastolenie autoritárskej vlády v polovici 90-tych rokov priniesol obmedzenie slobody tlače, zavedenie straníckej propagandy, sledovanie nepohodlných osôb a únos prezidentovho syna.

 

dzurinda1998 ǀ Vo voľbách sa občania jasne vyslovili za demokratizáciu a urýchlenie integračného procesu. Za ostatnými štátmi strednej Európy sme však výrazne zaostávali, čo nás diskvalifikovalo z prvej vlny rozširovania NATO.

2004 ǀ Vstup do NATO a EÚ: Demokratizačný proces by bol bez vízie euroatlantickej integrácie, tlaku ale aj pomoci a podpory Západu omnoho ťažší a pomalší. Bola to naša snaha nezostať čiernou dierou na mape Európy a vrátiť sa k demokratickým koreňom, ktorá nás nakoniec vyviedla z izolácie.

Napriek všetkým nedostatkom a chybám je dnes Slovensko demokratický štát chrániaci základné ľudské a občianske práva. Proces demokratizácie však stále nie je zavŕšený a musíme dbať na to, aby nestagnoval alebo nebol zvrátený. Pretože aj v našom stredoeurópskom regióne sa objavujú signály, že demokratické princípy sú tu ešte stále krehké a je potrebné ich strážiť.

prosperita1

#2 PROSPERITA V TRHOVEJ EKONOMIKE

Slobodná a otvorená trhová ekonomika (kapitalizmus) je najlepším ekonomickým modelom garantujúcim prosperitu a rozvoj Slovenska. Občanovi garantuje právo na súkromné vlastníctvo a právo slobodne podnikať, čo v mnohých nedemokratických režimoch nie je samozrejmosťou. Štát sa tým v prospech občana vzdáva monopolu ekonomickej moci a vytvára prostredie, v ktorom je občan silnejší, samostatnejší a slobodnejší. Inak povedané, ekonomická sloboda podporuje a z dlhodobého hľadiska je nevyhnutným predpokladom politickej slobody.

Základným atribútom trhovej ekonomiky je súťaživosť a s ňou spojená potreba neustáleho zlepšovania sa. Vytvára tlak na neustály a rýchly vedecký pokrok, vedeckotechnické inovácie a skvalitňovanie tovarov a služieb. Za množstvo inovácií, ktoré sa stali súčasťou bežného života, od železnice, cez mobilné telefóny až po magnetickú rezonanciu, vďačíme slobodnému trhovému prostrediu.

Trhová ekonomika je efektívnejšia ako tá centrálne riadená, čo okrem iného znamená, že tovary a služby sú dostupnejšie. Prázdne regály s obmedzeným sortimentom, či dlhé rady na ovocie, ktoré sme poznali v minulom režime, sú minulosťou. Podpultový tovar a s ním spojená drobná korupcia v trhovom hospodárstve prakticky neexistuje. Konkurencia tiež prirodzene tlačí ceny tovarov a služieb tak ako sa dá. Otvorená ekonomika navyše znamená, že občania a firmy majú lepší prístup k tovarom a službám zo zahraničia. Nielenže si tak môžeme kúpiť v zahraničí vyrobený smartfón, auto alebo knihu, ale naši producenti profitujú z väčšieho trhu, teda prakticky neobmedzenej možnosti exportovať. V konečnom dôsledku sa vďaka exportu vytvárajú pracovné miesta a zvyšuje sa príjem do štátneho rozpočtu.

NATO A EÚ PRINÁŠAJÚCE PROSPERITU

3Železná opona nerozdeľovala Európu len politicky ale aj ekonomicky. Boli to Spojené štáty a ich spojenci v NATO, kto ubránil právo človeka na osobné vlastníctvo a podnikanie. Nebyť tejto ochrany, komunistická vízia ekonomiky by sa presadila, čo by viedlo k jej globálnemu úpadku, podobne ako k tomu nakoniec došlo vo východnom bloku.

marmaidEurópska únia je založená na princípoch trhovej ekonomiky, ktoré sa vďaka rozširovaciemu procesu rýchlo implementovali v mnohých štátoch bývalého socialistického bloku. Aby boli noví členovia schopní vybudovať trhovú ekonomiku a odolávať konkurenčným tlakom, museli pred vstupom do EÚ splniť Kodanské kritériá.

 

4Americké bezpečnostné záruky a vznik NATO umožnili, aby sa Európa mohla sústrediť na ekonomickú obnovu, rozvoj a prehlbovanie integrácie. Do veľkej miery tento ekonomický benefit členstva v NATO pre Európu pretrváva dodnes: USA vynakladajú na obranu vyše 70% všetkých obranných výdavkov v rámci NATO.

Vytvorenie skutočného jednotného trhu, veľkej spoločnej ekonomiky s vyše pol miliardou obyvateľov (spotrebiteľov), je najväčším úspechom Európskej únie. Jej hlavným pilierom je priestor bez vnútorných hraníc, umožňujúci slobodný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu naprieč členskými štátmi. Za týmto účelom bolo v EÚ prijatých množstvo predpisov odstraňujúcich technické, regulačné, právne a kultúrne bariéry.

oceanSlobodná ekonomika životne závisí od pohybu tovarov naprieč štátmi a kontinentami. NATO vojensky zasiahlo proti pirátom, keď došlo k vážnemu ohrozeniu medzinárodnej lodnej dopravy na kľúčovej trase medzi Európou a Áziou.

5Vytvorenie jednotnej meny: Občania naprieč kontinentom dnes môžu cestovať bez nutnosti vymieňať si menu a platiť za to poplatky, podnikateľom sa výrazne zjednodušilo a tým aj zlacnilo obchodovanie v rámci eurozóny, čo v konečnom dôsledku znamená nižšie ceny a vyššiu konkurencieschopnosť európskych výrobkov. Spoločná mena v čase krízy priniesla vyššiu mieru stability pre viacero národných ekonomík, vrátane tej slovenskej. Zavedenie eura sprevádzali problémy, ktoré je potrebné riešiť dodnes, no zároveň z neho milióny európskych občanov denne profitujú.

6Pozitívne hospodárske dopady členstva v NATO tiež vyplývajú z vnímania bezpečnosti a stability prostredia zo strany domácich a zahraničných firiem pri plánovaní ich podnikania a investícií.

 

Európska komisia stráži napĺňanie pravidiel slobodného trhu členskými štátmi a firmami, napríklad v oblasti hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľa, či poľnohospodárstva. Zároveň prichádza s novými iniciatívami, ktoré majú ekonomickú integráciu prehĺbiť. Medzi jej prioritami sú napríklad energetická únia, liberalizácia telekomunikačných služieb a spoločný digitálny trh.

Ekonomický výkon USA a EÚ predstavuje zhruba 50% svetového HDP a vzájomný obchod medzi Európou a USA predstavuj tretinu svetového obchodu. Veľkým úspechom v presadzovaní západných pravidiel v globalizovanom svete by mohlo byť vytvorenie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) medi USA a EÚ, ktoré by vytvorilo obrovský jednotný trh s vyše 800 miliónmi obyvateľov bez zbytočných bariér pre obchod a podnikanie. To by malo viesť k zvýšeniu hospodárskeho rastu, vytváraniu nových pracovných príležitostí a znižovaniu cien pre spotrebiteľov.

MÍĽNIKY SLOVENSKA NA CESTE K PROSPERITE

tuzex1989 ǀ Prechod medzi centrálne plánovaným a trhovým hospodárstvom nebol pre Slovensko jednoduchý, podobne ako v iných postkomunistických štátoch. Neefektívne podniky so zastaralou produkciou v konkurenčnom boji nevedeli obstáť a veľká časť sa rozkradla a vytunelovala v divokej privatizácii. Chýbajúce alebo deravé zákony, korupcia a zlá vymožiteľnosť práva spoluvytvárali chaotické podnikateľské prostredie.

1998 ǀ Cieľom vlády sa stáva integrácia do EÚ a NATO a začína sa pracovať na zlepšovaní podnikateľského prostredia. Uskutočňujú sa veľké ekonomické reformy, čo vedie k bezprecedentnému ekonomickému rastu.

skeu2004 ǀ Vstupujeme do EÚ a OECD vďaka čomu nás rok nato Svetová banka zaraďuje medzi 20 najlepších destinácií pre priame zahraničné investície. Stávame sa druhým najvýkonnejším štátom východnej Európy z hľadiska rastu HDP na obyvateľa.

tiger2007 ǀ Slovensko dosahuje rast HDP na úrovni 10,7% a zaraďuje sa tak ku štátom s najvyšším rastom HDP v Európe, čím si vyslúži v neformálnom prostredí označenie „Tatranský tiger.“

2013 ǀ V porovnaní s rokom 1989 sa zvýšilo HDP na obyvateľa o 76%, pričom extrémny rast sme zaznamenali medzi rokmi 2002 a 2008. Podľa analýzy Deloitte by Slovensko v roku 2020 mohlo v HDP na obyvateľa dokonca predbehnúť Českú republiku, dosiahnuť až 90% priemeru Európskej únie a stať sa lídrom celého regiónu.

money2014 ǀ Slovensko v priebehu 10 rokov vyčerpalo prostredníctvom eurofondov 13 miliárd EUR. Rozvoj Slovenska by bol bez finančnej pomoci Európskej únie omnoho pomalší už pred naším vstupom, kedy sme prostriedky čerpali prostredníctvom fondov predvstupovej pomoci PHARE, ISPA a SAPARD.

 

bezpečnosť1

#3 BEZPEČNOSŤ V TRANSATLANTICKOM PRIESTORE

Suverénna voľba bezpečnostných záruk a šírenie demokracie a liberálnej ekonomiky sú strategickými záujmami Slovenska, ktoré môžeme najlepšie presadzovať prostredníctvom nášho členstva v EÚ a NATO. Bezpečnosť je základným predpokladom rozvoja individuálnej slobody v demokratickej spoločnosti. V nestabilnom alebo konfliktnom prostredí sú základné ľudské a občianske práva a slobody okliešťované, a nezriedka dochádza k utrpeniu masových rozmerov.

Bezpečnosť je tiež nevyhnutným predpokladom prosperity štátu a jeho občanov v trhovom hospodárstve. Bezpečné prostredie je dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa investorov, či u nás budú podnikať a tvoriť pracovné miesta. Z tohto hľadiska bol pre vonkajší svet vstup štátov strednej Európy do NATO kľúčovým signálom.

Členstvo v NATO Slovensku umožňuje presadzovať svoje bezpečnostné záujmy omnoho efektívnejšie ako prostredníctvom bilaterálnych vzťahov, ktoré sú často pre veľkosť a silu štátov asymetrické. Na pôde NATO sme rovnoprávni v prístupe k informáciám a rozhodovaní (vrátane možnosti využiť v nevyhnutnom prípade právo veta). Prostredníctvom NATO dokážeme vplývať na konanie Spojených štátov, Británie či Nemecka omnoho viac, ako porovnateľne veľké štáty mimo tohto klubu. Členstvo v aliancii prináša aj praktické benefity: Naši vojaci a civilní zamestnanci participujú na špičkových vojenských a obranných kurzoch a školeniach v členských štátoch NATO, častokrát sú tieto výcvikové a vzdelávacie aktivity finančne pokrývané zo zdrojov NATO a našich spojencov. Vďaka financovaniu z NATO mohlo Slovensko kompletne zmodernizovať letisko Sliač, ktoré dnes okrem plnenia vojenských úloh verejnosti slúži aj ako civilné letisko.

V oblasti modernizácie ozbrojených síl Slovensko využíva Agentúru NATO pre podporu a obstarávanie (NSPA), cez ktorú môže nakupovať vojenskú techniku za ceny ako veľkí obstarávatelia. V minulosti sme takto nakúpili britské vojenské vozidlá Land Rover. Ako spojenec USA sme zas cez oficiálny program FMS nakúpili vrtuľníky Black Hawk za cenu akú by za ne zaplatili americké ozbrojené sily. Členstvo v Európskej únii a NATO je najlepšou garanciou slobody, prosperity a bezpečnosti pre občanov Slovenskej republiky. No pretrvanie týchto inštitúcií nie je samozrejmé: stupňujúce sa paralelné krízy, rozširujúce sa protieurópske a protiamerické heslá, prehlbujúce sa spory medzi členskými štátmi, oslabovanie demokracie na sever i na juh od našich hraníc a revizionizmus kremeľských vládcov vážne ohrozujú pokojnú a demokratickú budúcnosť európskeho kontinentu, obzvlášť v našom regióne.

POSILŇOVANIE HRANÍC POD ZÁŠTITOU NATO

Bezpečnostné garancie: NATO je najúspešnejšou a najsilnejšou politicko-vojenskou alianciou v histórii ľudstva. Jeho členovia získavajú vzájomné bezpečnostné garancie, vrátane ochrany zo strany Spojených štátov.

vwBudovanie Európy po 2. svetovej vojne: Tieto garancie prispeli k budovaniu slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej západnej Európy po druhej svetovej vojne, a umožnili štátom strednej a východnej Európy rozvíjať sa v bezpečnom a kooperatívnom prostredí po páde sovietskeho bloku.

komBariéra proti Sovietskemu zväzu: Počas celej Studenej vojny fungovalo NATO ako jediná bariéra ďalšej expanzie Sovietskeho zväzu. Princíp odstrašenia americkou vojenskou silou bol pre Nemecko, Nórsko, Turecko, Holandsko a mnohé ďalšie štáty garanciou mieru a bezpečnosti. Bola to naopak neutralita, ktorá ako záruka bezpečnosti v minulosti tak často nefungovala.

handMotivácia pre reformy: Rozširovanie NATO sa stalo jedným z nástrojov demokratizácie štátov bývalého východného bloku a viedlo k vytvoreniu bezprecedentne veľkého priestoru mieru, slobody a stability na európskom kontinente. Motivovalo ich k zásadnej reforme bezpečnostného sektora, vrátane demokratickej kontroly ozbrojených síl, budovania bezpečnostnej a obrannej infraštruktúry a inštitúcií, či kompetentného ľudského kapitálu.

awacsSuverenita členských štátov: NATO svojim členom poskytuje základnú spoločnú infraštruktúru (napríklad administratívnu budovu, vojenské veliteľstvo, výskumné centrá, či spoločné prieskumné a dopravné lietadlá). Zároveň platí, že NATO nedisponuje vlastnou armádou, všetky vojská patria výlučne členským štátom, ktoré o ich využití rozhodujú suverénne.

Teritoriálna obrana nie je jedinou úlohou, ktorú NATO plní v prospech medzinárodného mieru a bezpečnosti. Počas štvrťstoročia od konca studenej vojny zasahovalo s cieľom ukončiť násilie a následne udržať mier v Bosne a Hercegovine, Kosove, Afganistane, či v Líbyi. Viedlo námornú operáciu v Červenom mori, Adenskom zálive a Indickom oceáne proti pirátom ohrozujúcim medzinárodnú lodnú dopravu, zasahovalo pri zemetrasení v Pakistane a po rozpútaní vojny v Sýrii poskytlo protiraketovú ochranu Turecku.

BEZPEČNOSŤ POD ZÁŠTITOU EÚ

Operácie civilného a vojenského charakteru: Aktuálna utečenecká vlna a teroristické útoky vo Francúzsku nám opäť ukazujú, že ak má byť Európa bezpečná, musí riešiť krízy a konflikty tam, kde vznikajú, a nie čakať kým sa nás budú priamo týkať. Od roku 2002 preto Európska únia uskutočnila mimo svojho územia viac ako 30 operácií civilného a vojenského charakteru, pričom približne polovica z nich stále prebieha.

Sily rýchlej reakcie: Únia disponuje tzv. Bojovými skupinami EÚ, ktoré môžu byť v prípade krízy nasadené na základe rozhodnutia všetkých členských štátov. Nejde o početne veľké sily (k dispozícii sú vždy dve jednotky o sile 1500 až 3000 mužov), ich cieľom je umožniť Európskej únii zasiahnuť skôr, ako bude schopná zmobilizovať vojenské posily z jednotlivých členských štátov štandardnou procedúrou. Bojové skupiny môžu byť použité v krízovej situácii na zabránenie konfliktu, vynútenie mieru, vynútenie embarga, evakuáciu občanov a humanitárne operácie (napríklad pri prírodnej katastrofe).

Európska obranná agentúra bola zriadená s cieľom prehlbovania spolupráce medzi členskými štátmi. Jej úlohou je napomáhať členským štátom v budovaní vojenských spôsobilostí, podporovať ich spoluprácu v oblasti vyzbrojovania, podporovať rozvoj obranných technológií a priemyslu, ako aj vytvorenie európskeho obranného trhu, ktorý by obstál v medzinárodnej konkurencii, a podporovať výskum. Jej projekty sa okrem iného zameriavajú na tréning v oblasti vrtuľníkov a leteckej prepravy, tankovanie vo vzduchu, vývoj bezpilotných lietadiel a plavidiel, satelitnú techniku, či kybernetickú obranu.

Humanitárna pomoc: Európska únia pri budovaní bezpečného susedstva využíva nielen vojenské nástroje, ale aj civilnú rozvojovú pomoc. Jej cieľom je znižovanie chudoby, podpora udržateľného rozvoja, demokracie, mieru a bezpečnosti. Prijímateľmi rozvojovej pomoci boli aj štáty strednej a východnej Európy, ktoré sa nakoniec plne integrovali do EÚ. Dnes sa pomoc zameriava na nestabilné susedstvo Európskej únie, teda východnú Európu a Západný Balkán, Afriku a Blízky východ. V priebehu desiatich rokov sa vďaka pomoci EÚ dostalo 14 miliónov detí k základnému vzdelania, 70 miliónov ľudí k pitnej vode a viac ako 7 miliónov detí sa narodilo za prítomnosti skúseného zdravotníka, vybudovalo alebo zrenovovalo sa vyše 37 tisíc škôl, 8 tisíc zdravotníckych zariadení a 85 tisíc kilometrov ciest, a viac ako 18 miliónov novorodencov bolo zaočkovaných proti osýpkam.

UDALOSTI, KTORÉ FORMOVALI NAŠE HRANICE

71939 ǀ Z rozhodnutia hitlerovského Nemecka bolo rozbité mladé demokratické Československo, jeho hraničné územia boli pričlenené k Nemecku a Maďarsku, a nakoniec bol zavedený totalitný režim posielajúci svojich občanov na smrť. vytvorený z rozhodnutia Nemeckej ríše potláčal základné demokratické princípy, obmedzil slobodu tlače a právo na zhromažďovanie, a nakoniec odoprel tisícom svojich občanov židovského pôvodu právo na život.

tank1948 ǀ Dielo skazy dokonal Sovietsky zväz, ktorý po vojne anektoval Podkarpatskú Rus zinscenoval komunistický prevrat, znovu zaviedol totalitný režim, zabránil prijatiu Marshallovho plánu, zabránil integrácii Československa do slobodnej Európy, a nakoniec v roku 1968 vojensky napadol a vyše dve desaťročia okupoval naše územie.

81994 ǀ V dobe mečiarizmu bol súčasťou politickej diskusie téza o možnej neutralite alebo príkolne k Rusku v duchu panslavistických teórií. Vo voľbách v roku 1998 a následne 2002 si Slovensko vybralo demokratizáciu, prozápadné smerovanie a plnohodnotnú integráciu do euroatlantických štruktúr.

nato22004 ǀ Vstupom do NATO získava Slovensko členstvo v najsilnejšej alianci na svete, postavenej na demokratických princípoch a suverenite svojich členov. Žiadne iné usporiadanie vzťahov by mu nezaistilo vyššiu mieru bezpečnosti.

Zlyhanie integračného projektu, o ktorom sa dnes hovorí už ako o reálnej možnosti, by Slovensko uvrhol spať do bezpečnostného medzipriestoru a nakoniec vrátil do ruskej sféry vplyvu. Znovuobnovenie hraníc v Európe a spochybňovanie demokratických princípov by nás vrátilo späť do polovice 90. rokov minulého storočia, čo by v konečnom dôsledku znamenalo ekonomický úpadok a pokles životnej úrovne. Európska únia ani NATO nie sú bezchybné spoločenstvá, no napriek všetkým nedostatkkom spolu vytvárajú unikátny priestor slobody, prosperity a bezpečnosti. Je našou civilizačnou úlohou a zodpovednosťou voči budúcim generáciam, aby sa tento priestor rozširoval a nie rozpadal.

Tento dokument vydal GLOBSEC v spolupráci s antipropaganda.sk a s finačnou podporou Divízie verejnej diplomacie NATO a National Endowment for Democracy. Dokument je k dispozícii vo formáte PDF.

ŽIADNE KOMENTÁRE