Internet vyprodukoval falošné správy aj o Katalánsku

Julian Assange bol v Sputniku citovanejší ako španielsky či katalánsky premiér.

O nezávislosti Katalánska od Španielska sa diskutuje už dlho, ale až teraz došlo k činom. Prvého októbra 2017 sa v Katalánsku uskutočnilo referendum o nezávislosti. Hlasovania sa zúčastnilo približne 42 percent oprávnených voličov (približne 2,3 milióna ľudí) a za nezávislosť Katalánska hlasovalo 90,09 percenta zúčastnených (2 020 144 voličov).

Jedným z dôvodov, pre ktorý Katalánsko chce nezávislosť, je ekonomika. Katalánsko totiž vyprodukuje až 20 percent HDP krajiny. Podľa katalánskej regionálnej vlády odvádza do španielskeho rozpočtu ročne o 16 miliárd eur viac, ako dostáva naspäť.

Problémom je aj výber daní. Španielska vláda schválila väčšiu autonómiu vo výbere daní oblastiam Navarra a Baskicko. Tie si ponechávajú väčšinu vyzbieraných peňazí a Madridu odvádzajú len malú časť. V roku 2012 však Madrid odmietol návrh Katalánska, aby malo rovnaké podmienky. Celoštátny rozpočet by totiž prišiel o veľkú časť príjmov.

Ďalším dôvodom je silná identita Kataláncov. Katalánsko, inak autonómna oblasť, má svoju vládu, vlajku, vlastnú políciu, úradný jazyk katalánčinu, bohatú históriu a vlastnú kultúru. Preto sa mnohí jeho obyvatelia cítia byť viac Kataláncami ako Španielmi.

Referendum sprevádzali protesty, zásah španielskej polície a ultimátum španielskej vlády, že Katalánsku zoberie štatút autonómnej oblasti, ak sa nevzdá plánov na nezávislosť.

Média sa preto udalostiam v Španielsku intenzívne venujú. Na verejnosť sa však nevyhnutne dostávajú aj falošné informácie a nezmysly.

Internetom sa napríklad šíria obrázky ľudí, ktorých údajne zranili policajti v deň referenda. Pri zásahu polície naozaj boli zranení, ale podľa hlavného fact-checkera televíznej relácie El Objective na internete kolovalo aj množstvo fotografií, na ktorých síce sú zranení demonštranti, ale zábery sú z iných nepokojov a demonštrácii.

Do podobnej kategórie patrí napríklad príbeh ženy, o ktorom informovala ruská televízia RT. Žene vraj polícia zlomila prsty na rukách, aby v referende nemohla hlasovať. Podľa The Guardian to však nie je pravda a žene doktor diagnostikoval “len” opuch chrupavky.

Niektoré informácie neboli úplné vymyslené, ale ich význam bol prekrútený. Katalánska vláda oznámila, že v deň referenda poskytli zdravotnú starostlivosť 900 ľuďom. Katalánski separatisti však túto informáciu interpretovali tak, že bolo zranených 900 ľudí. To španielska vláda poprela a povedala, že dva dni po referende sú v nemocnici len dvaja ľudia. V skutočnosti však boli v deň referenda do nemocnice prevezení len štyria ľudia. Podľa oficiálnych údajov Katalánskeho zdravotného oddelenia väčšina z 900 údajných zranení boli modriny, závraty a záchvaty úzkosti.

V diskusii o referende bol aktívny aj zakladateľ WikiLeaks Julian Assange. Jeho statusy na sociálnych siaťach boli k španielskej vláde veľmi kritické. Využila to španielska verzia ruského Sputnika, ktorá začala citovať Assangeho vyjadrenia viac ako vyjadrenia španielskeho či katalánskeho premiéra. Rusom táto situácia vyhovuje, pretože čím je situácia v Európe nestabilnejšia, tým viac sa posilňuje postavenie Ruska. Niektoré z Assangeho vyjadrení nájdete tu. Mark Kramer z Centra pre Ruské a Euroázijské štúdiá povedal, že “WikiLeaks sa stalo pohodlným zdrojom propagandy pre ruskú vládu”.

 

ŽIADNE KOMENTÁRE