Je slovenský verejný priestor pod vplyvom ruskej dezinformačnej kampane?

Zvýšenú dôležitosť boja s dezinformáciami ukazujú viaceré výskumy, ktoré sa zaoberajú pôsobením kremeľskej dezinformačnej kampane.

Pretrvávajúce napätie medzi Ruskom a Západom má za následok nielen zvýšenú aktivitu dezinformačných webov, ale aj snahy rôznych prorusky orientovaných organizácií a médií o ovplyvňovanie verejnej mienky v Slovenskej republike. Všimla si ich aj Slovenská informačná služba (SIS). Informovala o tom už vo svojej výročnej správe z roku 2014, v podobnom duchu sa niesla aj výročná správa z roku 2015.

Think-tank Evropské hodnoty v spolupráci s ďalšími organizáciami prednedávnom prišli s dvomi výskumami o vplyve Ruska v krajinách Európskej únie.

Aj Slovensko sa ako člen Európskej únie a NATO taktiež stalo terčom snáh proruských síl ovplyvniť verejnú mienku. Napriek členstvu v týchto medzinárodných organizáciách spája Slovenskú republiku s Ruskou federáciou viacrozmerný vzťah.

V prvom rade treba spomenúť, že časť slovenskej populácie zaujíma pozitívny vzťah k Ruskej federácii (podľa posledného eurobarometra je to vyše 50 percent). Ten pramení okrem iného z histórie. Sympatie k Rusku možno sledovať už v 19. storočí v ideológii panslavizmu. Názory na Rusko nie sú v súčasnej slovenskej politike jednotné. Kým prezident Andrej Kiska voči nemu zastáva antagonistickú pozíciu, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák balansuje medzi podporou Ukrajiny a snahou o konštruktívny dialóg s Ruskom. Premiér Robert Fico je naproti tomu azda najväčším zástancom proruskej politiky v krajine.  Niekoľkokrát otvorene kritizoval protiruské sankcie a pred trestaním Kremľa uprednostňuje obchod.

Obchodné vzťahy sú ďalším indikátorom vplyvu Moskvy na slovenskú verejnú mienku. Tie totiž predstavujú dlhodobú prioritu slovenskej politiky, pričom najmä plyn a ropa sú hlavnými piliermi ekonomického vzťahu medzi Slovenskou republikou a Ruskom. Prejavuje sa to v jasnej energetickej závislosti Slovenska od dodávok týchto surovín z Ruska, ktoré pokrýva vyše 95 percent dopytu po nich.

Ruská propaganda sa v slovenskom verejnom priestore šíri viacerými spôsobmi. Okrem rôznych alternatívnych konšpiračných médií (Hlavné správy, Slobodný vysielač, Zem a Vek a mnohé ďalšie), ktoré šíria proruské a protizápadné videnie sveta, pôsobia na Slovensku aj rôzne extrémistické skupiny, ktoré majú tiež významný vplyv na formovanie verejnej mienky. Štúdia európskych think-tankov pod názvom Nenávistné pozdravy z Ruska v prípade Slovenska analyzuje činnosť viacerých organizácií, ktoré šíria extrémistickú proruskú ideológiu. Popri dnes už parlamentnej strane ĽSNS alebo polovojenských zoskupeniach ako sú Slovenskí branci alebo Akčná skupina Vzdor Kysuce, štúdia za nebezpečný prvok označila aj Súkromnú strednú odbornú školu ochrany osôb a majetku.

Detailná správa o činnosti extrémistických organizácií na Slovensku o tejto škole tvrdí, že propaguje protizápadné a protiatlantické smerovanie a aj to, že mladým ľuďom vštepuje proruské názory. Zakladateľ a zriaďovateľ školy Štefan Kurilla to pre Denník N odmietol. Povedal, že ,,škola nemá žiadnu ideológiu a je úplne apolitická“. Podobná je aj v oficiálna reakcia zverejnená na stránke školy: ,,Naša škola je akreditovanou inštitúciou Ministerstva školstva Slovenskej republiky, budovanou na základoch a zásadách humanizmu, solidarity, demokracie a pevného partnerstva s Európskou úniou.“

Proti týmto vyjadreniam však stoja blízke vzťahy Štefana Kurillu s ruskými predstaviteľmi. Za všetko hovorí ocenenie získané od Ministerstva vnútra Ruskej federácie, jeho kontakty s predstaviteľmi vojenských veteránov, ale aj s diplomatickým úradom RF. Na zamyslenie sú rovnako aj aktivity bývalého riaditeľa Jozefa Gandžala. Najkontroverznejšie sú však názory a postoje súčasných študentov, ale aj tých, ktorí školu absolvovali. Tie až na pár výnimiek výrazne korelujú s názormi prezentovanými v alternatívnych konšpiračných médiách, akými sú Slobodný vysielač, Hlavné správy alebo Zem a Vek, ktoré sú známe svojím negatívnym až nenávistným postojom k Spojeným štátom a NATO, a ukazujú naopak silný sentiment voči Ruskej federácii. Toto zistenie je o to zarážajúce, pretože mladí ľudia predstavujú propagandou a dezinformáciami najzraniteľnejšiu skupinu.

Slovenský verejný priestor vytvára dobré podmienky na šírenie prokremeľskej propagandy, čo pre Slovenskú republiku môže predstavovať dokonca bezpečnostné riziko. Je dôležité, aby Slovenská republika neignorovala snahy o ovplyvňovanie verejnej mienky, ale aby na ne pružne reagovala.

ŽIADNE KOMENTÁRE