Rusko a Spojené štáty sa opäť nezhodli ani na základných faktoch o bombardovaní v Sýrii.
Konflikt v Sýrii je príkladom toho, aké ťažké môže byť zorientovať sa v prívale informácií. V noci na sobotu 14. apríla Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko v reakcii na chemický útok zaútočili na zariadenia sýrskeho režimu. USA a ich spojenci mu totiž pripisujú zodpovednosť za útok zakázanými zbraňami, pri ktorom zomreli desiatky ľudí.
Keďže išlo o vojenskú akciu, je ťažké získať informácie z iných zdrojov než z oficiálnych brífingov vojenských predstaviteľov. Po sobotňajšom útoku zvolala takýto brífing americká aj ruská strana.
Americký brífing 14.4.: https://www.youtube.com/watch?v=jkJZ2CC-cDk
Ruský brífing 14.4.: https://www.youtube.com/watch?v=qgvSSaSLzlY
Ruský brífing 16.4. https://www.youtube.com/watch?v=dYgTGro-FPs
Na začiatok začneme s tým, na čom sa obe strany zhodujú. Nedošlo k žiadnym úmrtiam. To svedčí o presnosti zásahu. K tomu však mohlo pomôcť echo vyslané sýrskej strane od ruských spojencov, ktorí podľa všetkého mohli byť od Západu informovaní o blížiacom sa údere, presne tak, sa to stalo pred úderom na leteckú základňu Šajrát v roku 2017. Druhým potvrdeným faktom je nepoužitie prostriedkov ruskej protivzdušnej obrany v Sýrii.
V iných otázkach sa však už obe strany rozchádzajú. Američania hovoria o 105 vypustených strelách s plochou dráhou letu troch, respektíve štyroch typov. Rusi uvádzajú 103 vypustených striel s plochou dráhou letu niekoľkých typov a aj použitie bômb GBU-38.
Rozdiel panuje aj informáciách o použitých nosičoch, z ktorých boli zbrane odpálené. Generálporučík Kenneth F. McKenzie uviedol, že do akcie sa zapojili americké bombardéry B-1B, lietadlo na potláčanie elektronického boja, letecký tanker, križník Monterey, torpédoborec Laboon, torpédoborec Higgins, ponorka triedy Virginia John Warner. Francúzi použili fregatu Longuedoc a bojové lietadlá Rafale a Mirage. Briti využili lietadlá Tornado a Typhoon.
Ruský pohľad prezentoval generálplukovník Sergej Ruckoj. Podľa neho sa do akcie zapojili bombardéry B-1B, lietadlá F-15, F-16, križník Monterey, torpédoborec Laboon a britské lietadlá Tornado.
Kým predchádzajúce príklady rozdielnych interpretácií nemajú veľký vplyv na celkové vyznenie správ o útokoch, pri ďalších to už neplatí. Rusko a USA sa totiž nezhodli ani na počte zasiahnutých cieľov.
Američania uvádzajú tri ciele spojené so sýrskym chemickým programom. Výskumné a vývojové centrum v Barzá, sklad chemických zbraní v Him Šinšár, bunker chemických zbraní taktiež v Him Šinšár.
Prvý ruský brífing hovoril o viacerých cieľoch. Letiskách Duvali, Dumeir, Blay, Šajrát, Mezze, Homs a výskumné zariadenia v Barze a Jaramani. Neskôr Rusi pridali ďalšie letisko Tifor.
Keďže sa strany nezhodujú na cieľoch útokov, zhoda nemôže nastať ani v hodnotení úspešnosti celej akcie. Generálporučík MacKenzie uviedol, že všetkých 105 striel úspešne zasiahlo svoj cieľ. Sýrska protivzdušná obrana bola podľa neho totálne neúčinná. Tvrdil, že väčšinu z približne štyridsiatich použitých rakiet vypálila až po úspešnom spojeneckom útoku.
Ruská verzia je presne opačná. Hovorí o 70 percentnej úspešnosti sýrskej protivzdušnej obrany, čo by predstavovalo zostrelenie 71 zo 103 striel.
Ak sa bežný človek nevyzná v zbraňových systémoch, nedokáže v takejto situácii odlíšiť relevantné informácie od lží. Niekedy sa však k dôveryhodným informáciám môžeme dopracovať sami. Často nám však namiesto toho stačí vyjadrenie osobnosti, ktorú považujeme za dostatočne dôveryhodnú.
Prejavilo sa to napríklad v nedávnom stanovisku ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova k otráveniu Sergeja Skripaľa. Tvrdil, že švajčiarske laboratórium Spiez na základe vzoriek dodaných Organizáciou pre zákaz chemických zbraní dospelo k záveru, že za otravou Skripaľovcov je chemická látka známa pod skratkou BZ. Lavrovovi určite mnohí uverili aj napriek tomu, že laboratórium Lavrovove výroky dementovalo a potvrdilo, že za otravou Skripaľovcov je novičok.
Poučenie je jednoduché. Informácie si treba overovať, čerpať z viacerých zdrojov, snažiť sa vždy myslieť kriticky a ak je to možné, snažiť sa dopátrať k primárnym a čo “najčistejším“ správam, ktoré už neboli spracované niekoľkými ďalšími autormi.
