Občianske protesty proti bývalému prezidentovi a premiérovi Seržovi Sarksianovi viedli až k jeho koncu a následnému zvoleniu nového premiéra. Ako tradične aj v tomto prípade podľa konšpirátorov ide o americký pokus destabilizovať Kaukaz a Blízky východ.
O situácii v Arménsku ako výsledku špionážnych hier písal 1. mája ruský dezinformačný server RusVesna. Jeho konšpirácii sa chopili slovenské alternatívne weby, konkrétne hlavnespravy.sk a Slovensko-ruská spoločnosť (SRSPOL).
Články konšpiračných médií ako takmer vždy pri podobných udalostiach obviňujú Spojené štáty zo zasahovania do vnútorných záležitostí Arménska a prirovnávajú ich k ukrajinskému Majdanu. Cieľom USA je podľa nich vybudovanie vojenskej základne v Arménsku a snaha využiť Arménsko na vytváranie tlaku na Rusko.
Zvolením nového premiéra, ktorý za jednu z jeho priorít považuje zlepšovanie vzťahov s Európskou úniou a USA, vraj Arménsko ostane bez Ruska napospas Turecku a Azerbajdžanu. V skutočnosti však nový premiér vyhlásil aj to, že nedôjde k žiadnej zmene vo vzťahu s Ruskom.
Okrem toho samotné Arménsko stojí o pomoc zo strany NATO a Západu. V arménskej vojenskej doktríne stojí, že zlepšovanie vzťahov a kooperácia s NATO bude viesť k znižovaniu vojenských hrozieb. O plánovanej vojenskej základni v USA však neexistuje ani zmienka.
Ďalším tvrdením prokremeľských zdrojov je, že sa zhorší hospodárska situácia v Arménsku. Autor pôvoodného článku publikovaného na portáli RusVesna straší, že “okrem Ruska nikto nekupuje arménsky tovar“.
Nie je to pravda. Vzájomný obchod s Ruskom tvorí približne 27 percent celkového arménskeho obchodu. Na druhom mieste je Európska únia, ktorá sa na celkovej obchodnej výmene Arménska podieľa necelými 24 percentami. Únia je však najväčším odberateľom arménskeho tovaru, keďže až 26,7 percenta arménskeho vývozu smeruje práve do členských krajín EÚ. Rusko je v tejto štatistike na druhom mieste, smeruje tam 20,6 percenta arménskeho exportu. Na treťom mieste je v tejto štatistike Gruzínsko (7,8 percenta).
V pôvodnom článku na webe RusVesna je aj niekoľko nepodložených tvrdení, ktoré majú navodiť dojem, že za protestmi sú Spojené štáty. RusVesna tvrdí, že v Arménsku je momentálne 2500 amerických diplomatov, čo je po prvé neoveriteľná informácia a po druhé nepravdepodobné. Veľvyslanectvo v Jerevane je síce rozlohou jednou z najväčších amerických ambasád vo svete, ale napríklad na väčšom a ľudnatejšom Slovensku má najviac diplomatov Rusko (34), po ňom nasledujú USA (24), Nemecko (15) a Čína (14).
Rovnako pochybné je tvrdenie, že väčšina amerických diplomatov v Arménsku sú agenti CIA. Napriek tomu, že to RusVesna prezentuje ako fakt, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie podložili.
Situácia v Arménsku sa zdramatizovala po tom, čo parlamentné voľby vyhral bývalý dvojnásobný arménsky prezident Serž Sarksian. Podľa ústavy by už prezidentom nemohol byť, preto s predstihom presadil zmenu prezidentského systému na premiérsky.
Plán mu spočiatku vychádzal, parlamentné voľby vyhral a stal sa predsedom vlády. Proti takémuto okatému pokusu o udržanie moci sa však rozpútali masové protesty. Viedol ich Nikol Pašinjan. Tlak opozície a verejnosti sa stal veľmi rýchlo neudržateľným a 8. mája sa premiérom stal práve Pašinjan. Ten síce povedal, že “žiadne cudzie sily neboli zapojené“, ale príbeh o nich bude nepochybne žiť ďalej ako pri všetkých masových protestoch.
