Kotlebovci zneužívajú aj tragédiu v Prešove a idú proti fyzike

Kotlebovci zneužívajú aj tragédiu v Prešove a idú proti fyzike

Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) v predvolebnej kampani zneužíva nielen vymyslené fakty o menšinách, iných politikoch, ale najnovšie aj tragédiu v Prešove, kde v decembri v paneláku vybuchol plyn.

V predvolebnom čísle straníckych novín ĽSNS jeden z kandidátov tvrdí, že keby mali hasiči k dispozícii dlhší rebrík, tak nemuselo zomrieť toľko ľudí. Zároveň sľubuje, že po zvolení okamžite takú výškovú techniku pre hasičov zabezpečí.

ĽSNS
Zdroj: volebné noviny ĽSNS

 

Pravda je taká, že techniku, o ktorej ĽSNS tvrdí, že ju hasiči nemajú, vlastne desať rokov majú. Hasiči navyše už niekoľkokrát vysvetlili, že v danej situácii by nepomohol ani obrazne povedané rebrík do neba. Problém totiž nebol s dostatočne dlhým rebríkom, ale s okolím vybuchnutého a nestabilného paneláku, kde pre sutiny a mäkké podložie nemali ako rozložiť ťažkú výškovú techniku.

Ide si svoje výmysly

Peter Ridzoň, ktorý kandiduje za ĽSNS s číslom 95 v novinách tvrdí, že následky prešovskej tragédie nemuseli byť až také, ak by snahu záchranárov nekomplikovalo nedostatočné technické vybavenie.  „Na základe informácií od samotných hasičov na Slovensku totiž vôbec nemajú techniku, ktorá by dokázala zachrániť ľudí z horiacich panelákov vyšších ako 10 poschodí,“ píše Ridzoň.

Skutočnosť je ale taká, že na Slovensku sa už skoro desaťročie nachádza hneď niekoľko automobilových otočných rebríkov, ktoré môžu zasahovať až do výšky 12-poschodového domu, teda vo výške približne 40 metrov. Dva z nich zasahovali aj v Prešove, pričom na mieste bol aj jeden menší. Kombinácia výbuchu, požiaru, zničenia únikovej cesty a poškodenie statiky budovy ale pomoc veľmi komplikovali.

Stále spochybňujú hasičov

Bezprostredne po tragédii sa niektorým ľuďom sa nepozdávalo, že výšková technika dosahujúca viac než 40 metrov nebola rozložená v tesnej blízkosti budovy. Tieto parametre sú využiteľné len za predpokladu, že pri objekte je dostatočné miesto, aby ich bolo možné pristaviť. Každá výšková technika má svoj pracovný diagram a v zmysle tohto diagramu sa bavíme o vzdialenosti 5 až 10 metrov od plášťa objektu, uviedol v jednom z rozhovorov veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Marián Bugár.

Inými slovami, v danej situácii by bolo aj nasadenie vyššieho počtu hasičských plošín kontraproduktívne. „Na rozvinutie výškovej techniky musí byť dostatočne veľká a dostatočne pevná plocha, čo na mieste výbuchu a požiaru nebolo umožnené“, potvrdil veliteľ zásahu Peter Barto.

Podľa prezidenta Hasičského a záchranného zboru Pavla Nereču sa jednalo o najťažší zásah v histórii Slovenska pre všetky záchranárske zložky, hasičov a dobrovoľníkov. „Chceli by sme vyzvať verejnosť a médiá, aby prestali špekulovať, o tom čo a ako malo byť urobené a neživili úvahy týchto pseudo – odborníkov. Hasič ide na každý jeden zásah s tým, že riskuje vlastný život, aby pomohol a chránil občanov tejto krajiny,“ oznámil Nereča tesne po tragédii.

Ľudia okolo Kotlebu aj naďalej neopodstatnene kritizujú zásah záchranárov a šíria fámy o chýbajúcom vybavení hasičov. Okrem zneužívania tejto udalosti v predvolebnej kampani a sľubovania riešenia neexistujúceho problému si teda buď nechcú uvedomiť alebo jednoducho klamú, keďže aj výsuvné plošiny či rebríky majú svoje limity. Jednoducho fyzika funguje aj v prípade, keď s tým Kotlebovci nesúhlasia.