Krajiny zavádzajú legislatívu proti fake news, nie vždy sa však vydarí

Krajiny zavádzajú legislatívu proti fake news, nie vždy sa však vydarí

Singapur, Francúzsko, Nemecko, Malajzia a najnovšie aj Katar prijali zákony v boji proti fake news. Väčšinou sú však formulované veľmi nešťastne. 

Americké prezidentské voľby v roku 2016 boli prelomové v tom, že po po prvýkrát sa ukázalo, v akom enormnom rozsahu môžu zahraničné veľmoci ovplyvňovať domácu politiku iného štátu. Rozsiahla ruská dezinformačná kampaň len načrtla, ako môže hybridná vojna zasiahnuť aj tak silného hráča, akým sú Spojené štáty americké.

Stratégie voči dezinformáciám však nie sú jednotné, každá krajina si určuje tempo či štýl sama. Ani kroky členských štátov Európskej únie nie sú zladené – napríklad Estónsko dezinformácie konfrontuje, no taká Litva alebo Lotyšsko dezinformačné naratívy len blokujú.

V poslednej dobe sa však začínajú stále častejšie objavovať aj zákony, ktoré majú fake news kompletne eliminovať. Drvivá väčšina však dopadne nešťastne – vkladá až príliš veľké právomoci do rúk represívnemu štátnemu aparátu a pokušenie politikov je príliš silné.

Kontroverzná Ázia

Už koncom minulého roku sa objavila novinka zo Singapuru – v platnosť vošiel zákon, ktorý umožňuje vláde označiť príspevky na sociálnych sieťach za falošné, či dokonca ich nechať z webu stiahnuť úplne. 

Od začiatku debaty vzbudzoval zákon pochybnosti – odborníci, ale aj široká verejnosť sa obávali, že zákon môže byť zneužitý na potlačenie disentu a opozície. Teraz sa ukazuje, že od októbra minulého roku, kedy zákon vošiel do platnosti, zasiahol niekoľko opozičných politikov a aktivistov. Opozičná strana SDP (The Singapore Democratic Party) už podala na súd prvý podnet o prešetrenie.

Autokratický Katar

Najnovšie sa kritika valí aj na Katar. Minulý týždeň pribudli k trestnému zákonníku nové pozmeňovacie návrhy, ktoré kriminalizujú publikáciu falošných, či zaujatých informácií. Penalizácia má podobu vysokej pokuty, či dokonca piatich rokov vo väzbe. Amnesty International, či Human Rights Watch sa obávajú, že zákon bude zneužívaný proti slobode slova. “Katar sa miluje prezentovať tak, že je otvorenejší než jeho susedia, no tento zákon ide presne podľa návodu ostatných štátov Perzského zálivu na potlačenie slobodného prejavu,” vyjadril sa Michael Page, predstaviteľ HMW.

Európa o čosi úspešnejšia

Francúzom sa podarilo schváliť zákon proti fake news koncom roka 2018. Komplexný balík atakuje nielen dezinformácie, ale zároveň núti internetových gigantov k väčšej transparentnosti vo vzťahu k platenej reklame. 

Samotný zákon mal zaujímavý dopad – v apríli 2019 Twitter odmietol publikovať platenú reklamu financovanú francúzskou vládou. Tá chcela propagovať voľby do europarlamentu, u Twitteru však nepochodila. Aj vo Francúzsku však zákon vzbudzoval pochybnosti, tie sa však zatiaľ nenaplnili.

Chorvátsko a Nemecko sa rozhodli zakročiť z iného konca. Ich cieľom je zamedziť šíreniu nenávistného diskurzu a prejavov. V Nemecku tento zákon už reálne funguje. Kritizovaný je však za to, že blokuje až príliš veľké množstvo obsahu na sociálnych sieťach.

Amerika stále neúspešne bojuje

Aj keď od volieb 2016, ktoré výrazne ovplyvnilo zahraničie cez fake news, prešli viac ako štyri roky, USA zatiaľ neprijali žiadne komplexnejšie riešenie v boji proti dezinfomáciám. Takže zahraničné dezinformačné kampane pokračovať ďalej. 

Téma fake news sa stala predmetom politických ťahaníc a v súčasnosti sa tzv. Honest Ads Act ďalej veľmi nehýbe.

A ako sme na tom na Slovensku? 

V rámci V4 sa o legislatívnych krokoch v boji proti fake news veľmi nehovorí. Maďarsko bolo niekoľko krát obvinené zo štátnej propagandy a obmedzovania slobody slova, zatiaľ čo Poľsko bojuje s ruskou alternatívnou interpretáciou dejín (o čom sme už písali tu).

Naši českí susedia zriadili tzv. Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám, primárnou motiváciou bol strach z ruského vplyvu a propagandy v predvolebnom období.

U nás doma ostáva iniciatíva boja proti dezinformáciám zatiaľ na pleciach neziskového sektora v spolupráci s akademickou pôdou. Skôr výnimkou je iniciatíva polície, ktorá bojuje proti hoaxom priamo na Facebooku a vyvracia zjavné nepravdy. Zároveň si začala predvolávať ľudí, ktorí šíria poplašné správy.

Situácia sa možno zmení po parlamentných voľbách – boj s fake news sa stal témou niekoľkých politických subjektov. K návrhu a následnej implementácii možného zákona máme na Slovensku ale ešte dlhú cestu.