Člena maďarskej nacionalistickej strany Jobbik a zároveň europoslanca Bélu Kovácsa maďarská prokuratúra obžalovala z rozpočtového podvodu, falšovania úradných dokumentov a špionáže v európskych inštitúciách v prospech Kremľa.
Poslanec Béla Kovács podľa maďarskej prokuratúry fiktívnymi zmluvami pre praktikantov v rokoch 2012 – 2013 pripravil Európsku úniu o vyše 20-tisíc eur.
Európsky parlament zbavil Kovácsa imunity na základe žiadosti maďarského prokurátora Pétera Polta už 1. júna.
Okrem podvodu je Kovács stíhaný aj pre špionáž. Europoslanec sa mal v Bruseli pravidelne stretávať s ruskými diplomatmi a každý mesiac cestovať s informáciami do Moskvy.
Kovács obvinenia odmieta. Tvrdí, že ide o cielenú kampaň vládnucej strany Viktora Orbána. Cieľom podľa neho je zdiskreditovať Jobbik pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré budú na jar 2018.
V 80. a 90. rokoch žil Kovács v Moskve. Do Budapešti sa vrátil v roku 2003. Do Jobbiku vstúpil v roku 2005 a v europarlamente je od roku 2010. Po tejto kauze sa však Kovács svojho členstva v Jobbiku vzdal, aby strane nepoškodil. Europoslancom však plánuje ostať až do vypršania mandátu v roku 2019.
Maďarskí analytici Edit Zgut, Lóránt Győri, Attila Juhász v publikácii Z Ruska s nenávisťou (2017), ktorá sa zaoberá vplyvom Kremľa na extrémistické hnutia a strany v strednej Európe tvrdia, že nielen Kovács, ale Jobbik ako celok patrí k výrazným kanálom prokremeľskej propagandy v Maďarsku.
Podľa tejto štúdie má Jobbik úzke kontakty s revizionistickými a extrémistickými hnutiami ako napr. s Mládežníckým hnutím 64 žúp, Armádou štvancov, Hnutím maďarskej sebaobrany a organizáciou Vlci.
Všetky tieto hnutia aktívne vystupujú proti menšinám v Maďarsku, proti EÚ a NATO a sú zástancami ultrakonzervatívnych hodnôt. Po vypuknutí krízy na Ukrajine maďarskí nacionalisti pribrali do agendy aj podporu maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine.
Podľa autorov štúdie „ruské geopolitické snahy a cielená propaganda podporujú maďarský nacionalistický naratív: podľa niektorých revizionistických nádejí môže anexia Krymu pomôcť Maďarsku znovu získať stratené územia, ako napríklad Zakarpatskú oblasť a Transylvániu. Toto je v súlade s ruskými geopolitickými úsiliami spochybniť hranice v regióne”. (Zgut – Győri – Juhász, 2017, s.27).
Jobbik napríklad v lete 2014 protestoval pred ukrajinským veľvyslanectvom v Budapešti s Mládežnickým hnutím 64 žúp. Cieľom protestu bola autonómia Zakarpatskej oblasti a federalizácia Ukrajiny. Autori štúdie napísali o podozreniach, že peniaze na túto akciu dostal Jobbik od proruského aktivistu Alexandra Usovského (Zgut – Győri – Juhász, 2017).
V štúdii, na ktorej okrem maďarských autorov participovali aj autori z Česka, Slovenska, Rakúska a Poľska sa môžeme dočítať aj o ďalších politických subjektoch, ktoré v krajinách strednej Európy šíria prokremeľské naratívy, poprípade sú na Kremeľ priamo napojené.
V Česku medzi sympatizantov Putinovej politiky patria strany Svoboda a přímá demokracie (SPD), Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM), Národní demokracie (ND), Dělnická strana sociální spravedlnosti (DSSS) či prezident Miloš Zeman.
Na Slovensku je to predovšetkým strana Kotleba – Ľudová Strana Naše Slovensko (ĽSNS), poprípade organizácie ako Slovenské hnutie obrody (SHO), Slovenskí Branci (SB), či Vzdor Kysuce.
Agendu všetkých týchto zoskupení spája kritika EÚ, NATO, kritika Ukrajiny po Majdane, rasistická a xenofóbna rétorika voči menšinám a utečencom či adorácia Ruska.
Krajiny strednej Európy ležia priamo vo sfére geopolitických záujmov Kremľa. To však neznamená, že prokremeľská propaganda končí na nemeckých hraniciach.
Washington Post nedávno zverejnil článok, v ktorom identifikuje politické strany v krajinách západnej Európy, ktorých agenda je namierená proti EÚ a sú často obviňované zo spolupráce s Ruskom. Prehľadne sú vymenované na tejto mape:
Doplňujúca mapa o Strednú, Severnú a Juhovýchodnú Európu:
Medzi týmito stranami naprieč Európou existuje určitá forma spolupráce. Podľa serveru noviny.cz chystá predseda českej SPD Tomio Okamura na 15. decembra v Prahe veľký míting, na ktorý prídu mnohí predstavitelia euroskeptických a protimigračných strán z celej Európy.
Do Prahy príde predsedníčka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová, holandský populista a odporca islamu Geert Wilders, predseda talianskej Ligy Severu Matteo Salvini, zástupcovia Slobodnej strany Rakúska a ďalší politici z Poľska, Rumunska, Belgicka a Veľkej Británie.
