Migrácia v Rusku a jej etnická rozmanitosť

Mnoho obdivovateľov Ruskej federácie argumentuje, že práve ona by mala byť príkladom pre EÚ a jej členské štáty v oblasti migračnej politiky. Tento názor často zaznieva v mnohých diskusiách, ktoré sa týkajú súčasnej utečeneckej krízy. Rusko je vykresľované ako neoblomný pilier slovanskej tradície a etnickej homogénnosti, ktoré zaujíma razantný postoj voči prisťahovalcom. Avšak je tomu naozaj tak?

MIGRÁCIA KEDYSI

O dobách minulých, kedy Peter I a Katarína II. húfne pozývali do krajiny cudzincov, aby pomáhali budovať a pozdvihnúť Ruské impérium na civilizovanú úroveň, dnes písať nebudeme. O niečo neskôr, v období sovietskeho režimu, bola migrácia skôr tabu. Tabu bolo aj hlásenie sa k určitej etnickej príslušnosti, rozdiely medzi obyvateľmi rôzneho pôvodu sa zmývali ideologickým budovaním tzv. “sovietskeho občana“. Paradoxne pritom už v tej dobe si boli predstavitelia dnešnej Ruskej federácie vedomí etnického „koktejlu“ v republike. Samotná RSFSR (Ruská sovietska federatívna socialistická republika), z ktorej hraníc neskôr vznikla dnešná Ruská federácia, niesla ako jediná zo všetkých vtedajších subjektov ZSSR prívlastok “federatívna“. Takýto etnický koktejl bol samozrejme príznačný pre všetky vtedajšie subjekty ZSSR, aj vďaka svojvoľnému presúvaniam národov, aj vďaka nariadeniam Stalina.

V ostatných spolkových republikách vtedajšieho ZSSR bolo obyvateľstvo pomerne homogénne. To sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo v etnických konfliktoch v okrajových častiach impéria koncom 80-tych rokov, kedy tieto národy bojovali za svoju nezávislosť. Konflikty takejto podoby boli z jednou hlavných príčin rozpadu vtedajšieho zväzu. Terajší konflikt na Ukrajine je niektorými (napr. TU a TU) taktiež považovaný za omeškaný prejav rozpadu ZSSR.

MIGRÁCIA DNES

V Rusku je vďaka etnickej rozmanitosti aj dnes prítomný etnonacionálny separatizmus (pozn. autora, na etnickom princípe založená snaha o oddelenie sa istej časti obyvateľstva, resp. územia od iného štátu), čo môže v budúcnosti vyvolať ďalšie deľby územia. Problém je celkom akútny, nakoľko v roku 2013 prezident Ruskej federácie podpísal zákon (časť trestného práva), ktorý vstúpil do platnosti od 9. mája 2014. Hovorí o trestaní za “činnosť  smerujúcu k narušeniu územnej celistvosti RF“. Na území dnešného Ruska žije až okolo 200 národností.

V krušných 90. rokoch sa napríklad otvorene hovorilo o ďalšom drobení RF, kedy sa v roku 1992 podpisovala dohoda o federácii, ktorú podpísali všetky kraje a oblasti (subjekty RF), okrem Čečenska a Tatársko. Tatársko podpísalo dohodu v roku 1994, v Čečensku vypukla 1. čečensko-ruská vojna.

Netreba zabúdať ani na teritoriálne nezhody o tzv. vonkajšie Mandžusko medzi RF a ČĽR, čo by v budúcnosti mohlo viesť k vážnym nezhodám medzi týmito krajinami, pokiaľ porovnáme nie veľmi zaľudnené územia východu RF a populačnú stiesnenosť severovýchodnej Číny. ČĽR je v tomto veľmi osobitá, nárokuje si územie až 23-tich krajín, aj keď susedí len so 14-timi.

Migračná služba Ruskej federácie, ktorá je dnes časťou ministerstva vnútra RF, vznikla až v roku 1994 nariadením vlády. Od jej vzniku sa vedú podrobné štatistiky týkajúce sa migrantov. Migračné vlny z a do súčasnej RF sa však začali už v roku 1991 bezprostredne po rozpade ZSSR, pričom ich bolo možné pozorovať už aj skôr popri realizácii politiky ,,perestrojky“ po príchode Gorbačova k moci. Ruská federácia bojuje taktiež s vysokým počtom odlivu obyvateľov, každý rok Rusko opustí zhruba 200 tisíc obyvateľov.

MIGRÁCIA V ČÍSLACH

V roku 2013 podľa štúdie OSN Rusko skončilo na druhom mieste ako krajina s najvyšším počtom migrantov žijúcich v daný moment v krajine. V spomínanom roku to bolo 11,3 milióna ľudí. Zaujímavosťou pritom je, že ruská legislatíva nepozná pojmy ako imigrant alebo pracovný migrant. Narába iba s pojmami ako občan RF, či občan cudzej krajiny.

Jedným z najväčších problémov Ruska je nelegálna migrácia. Podľa odhadov sa každý rok v Rusku nachádza okolo 1,5 až 5 miliónov nelegálnych migrantov. Je síce pravda, že väčšina migrantov pochádza hlavne zo štátov Spoločenstva nezávislých štátov, konkrétne z Uzbekistanu a Tadžikistanu. Rozmanitosť a multikultúru ruskej spoločnosti však dokazujú čísla a zoznamy národností migrantov. V krajine nájdete aj príslušníkov národností ako Palau, Tuvalu, Guam, či Aruba.

Podobne ako členské krajiny EÚ, aj Rusko trápi nepriaznivý demografický vývoj s vyhliadkou na nedostatok pracovnej sily na rôzne, nižšie kvalifikované pozície. Rusko si taktiež nemôže dovoliť neprijímať migrantov.

Podľa údajov federálnej štatistickej služby Rosstat v roku 2015 prirodzený prírastok v krajine predstavoval 32,7 tisíc ľudí. Pozitívnu bilanciu má na svedomí najmä prirodzený prírastok migrantov, ktorý za rok 2015 predstavoval 219,7 tisíc ľudí, čo sedemnásobne prevyšuje celkový prirodzený prírastok ľudí v RF.

Najvyšší prirodzený prírastok za rok 2015 bol zaznamený v republike Dagestán v Severnom Kaukaze, kde pribudlo až 38,5 tis ľudí. V republikách Severného Kaukazu je pritom najmenšia koncentrácia etnických rusov. Mapka síce pochádza z roku 2010, avšak percentuálný podiel etnického zastúpenia sa nejako výrazne nezmenil a zodpovedá aj súčasnosti.

 

ŽIADNE KOMENTÁRE