Mýty o Sýrii

Udalosti v Sýrii patria už šesť rokov k stredobodom celosvetového záujmu. Mnohé správy, či už v podobe skreslených alebo nepravdivých informácií, dopĺňané o živenie fám, pritom vytvárajú obraz o vývoji v tejto krajine, ktorý nezodpovedá skutočnosti.

ASAD JE OBEŤOU ZÁPADNÉHO SPRISAHANIA

TVRDENIE: Bašár Asad je legitímny vládca, za pokusom o jeho zvrhnutie stojí Západ.

FAKT: Keď Bašár Asad v júli 2000 prevzal moc po zosnulom otcovi Háfizovi Asadovi, ktorý vládol až tri desaťročia, s novým sýrskym prezidentom sa spájala nádej na politické reformy. Trvala krátko, pretože pomerne rýchlo uväznil tých, ktorí volali po demokratických voľbách. Ani po desiatich rokoch Bašára Asada pri kormidle štátu nebolo vidieť posun k lepšiemu. Rešpektovaná medzinárodná organizácia Human Rights Watch v lete 2010 upozornila, že ľudské práva sa v Sýrii o nič lepšie nedodržiavajú ako počas éry Háfiza Asada. Neexistovala sloboda prejavu, kritici boli väznení a mučení.

Keď sa v marci 2011 veci dali do pohybu, nebol to nikto zo zahraničia, kto by inscenoval pokus o zosadenie Asada.  Mnohým Sýrčanom len došla trpezlivosť a demonštrovali za demokratické reformy a za slobodu pre politických väzňov. Odpoveďou bolo použitie sily, už v máji sa odhadoval počet zabitých civilistov na tisíc. Asad obviňoval z nepokojov západných sprisahancov a aj Izrael, ktorý však ťažko mohol mať záujem o destabilizáciu krajiny, s ktorou má krátku severovýchodnú hranicu a v regióne ho zamestnával v prvom rade strach z iránskeho jadrového programu. Asad, ktorý sa stal takpovediac rukojemníkom vlastnej túžby za každú cenu udržať sa pri moci a upevniť si ju, nakoniec svojou brutalitou uvrhol Sýriu do občianskej vojny.

Až keď už vojna bola v plnom prúde, Asad sa pokúsil vytvoriť dojem, že je legitímny vládca. Prvý raz v dejinách Sýrie mohol vo voľbách kandidovať viac ako len jeden kandidát. Volebná komisia však povolila účasť len dvom kandidátom okrem Asada a ďalších 21 záujemcov o úrad zamietla. Tí, ktorí kandidovali proti nemu, boli iba bábkami. Maher Hadžar bol poslanec a Hasan Núrí bývalý minister a exposlanec, čiže obaja podporovatelia režimu. Asad získal takmer 89 percent hlasov, ale o štandardných voľbách nemohla byť reč. A nebol to len Západ, kto označil voľby za frašku. Tento výraz použili členovia Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive. Podobne reagovali členovia z Ligy arabských štátov. Považovali to za krok, ako pokračovať v krvavom konflikte a podkopať snahy o jeho vyriešenie. ,,Žiadne dôveryhodné hlasovanie sa nemôže konať v Sýrii, keď viaceré regióny sú mimo kontroly štátu a milióny ľudí opustili krajinu, aby žili ako utečenci,“ poznamenala tiež táto inštitúcia.

RUSKO V SÝRII BOJUJE PROTI ISLAMSKÉMU ŠTÁTU, CIVILNÉ STRATY POPIERA

TVRDENIE: Obeťami útokov v Sýrii zo strany Ruska sú len teroristi, nikdy nie civilné obyvateľstvo alebo budovy.

FAKT: Kontroverzie sprevádzajú ruskú intervenciu v Sýrii od jej začiatku na jeseň 2015 až do súčasnosti. V úvode leteckej kampane bolo podľa satelitných záberov jasné, že terčmi boli nielen teroristi z tzv. Islamského štátu (IS), ale aj pozície opozície. V októbri 2015 písala stanica BBC o prvom mesiaci od začiatku ruských náletov, pričom vychádzala z poznatkov analýz amerických predstaviteľov a investigatívneho serveru Bellingcat, s ktorým dospeli k zhodným záverom: ,,Viac ako 90 percent bômb bolo zhodených na miesta ovládané inými skupinami ako tzv. Islamský štát. Z 60 videí útokov z ruského ministerstva obrany s geolokačnými dátami, ktoré preskúmal Bellingcat, bolo iba jedno v oblasti, kde operuje IS.“

S Kremľom spriaznené médiá alebo naň priamo napojené, respektíve oficiálni ruskí predstavitelia, pritom zakaždým popierajú zodpovednosť za civilné straty v Sýrii alebo za zničenie jednoznačne objektov, ktoré nevyužíva nepriateľ.

Medzinárodná organizácia Amnesty International (AI) však už začiatkom roka 2016 prišla s opačnými údajmi. V januári 2016, keď uplynulo iba niekoľko týždňov od začiatku ruskej intervencie v Sýrii, AI publikovala správu, ktorá popisovala, čo všetko priniesli nálety nariadené z Moskvy. V správe AI hovorí, že šesť dokumentovaných prípadov od septembra do novembra 2015 zacielených na mestá Homs, Idlib a Aleppo usmrtilo najmenej 200 civilistov a asi tucet bojovníkov. ,,Vyjadrenie AI predstavuje dôkazy o tom, že ruské orgány mohli klamať za účelom zakrytia civilných škôd. Jednalo sa napríklad o zničenie mešity počas jedného útoku a poľnej nemocnice v inom. Dokument tiež obsahuje dôkazy, že Rusko používa medzinárodne zakázanú kazetovú muníciu a neriadené bomby v obývaných oblastiach,“ napísala AI na svojej webovej stránke. AI si všimla aj to, že Moskva označila zničenie spomínanej mešity za novinársku kačicu. Rusko na svoju obranu zverejnilo satelitnú snímku s neporušenou mešitou. Háčik bol však v tom, že mešita na snímke bola odlišná od tej, ktorá bola zničená pri útoku.

Organizáciu Amnesty International pritom nemožno obviniť z jednostrannosti, prípadne z proti-kremeľskosti, pretože patrí medzi najznámejšie organizácie na ochranu ľudských práv vo svete a nemlčí ani vtedy, keď vidí dôvod aj na kritiku USA alebo iných západných štátov.

Snahu o sfalšovanie informácií o aktuálnom dianí bolo možné postrehnúť aj v septembri 2016, keď 20 ľudí zahynulo pri útoku na humanitárny konvoj smerujúci do Aleppa ovládaného povstalcami. Napriek tomu, že boli zverejnené satelitné snímky, ktoré potvrdili, že išlo o vzdušný útok, Rusko tvrdilo, že kamióny zrejme zachvátil nešťastný požiar.

Ďalší komunikačný prešľap Ruska prišiel o necelý mesiac neskôr. Kanadský novinár Christian Borys v októbri 2016 zverejnil na Twitteri fotografie amerických vojenských lietadiel F/A-18 v prefarbených do podoby ruských strojov. ,,Štandardný tréning, avšak zaujímavé,“ stručne poznamenal. Je to bežný postup, keď piloti nacvičujú vzdušné útoky proti nepriateľovi v lietadlách ruskej výroby. Obyčajný tweet sa však stal veľkou kauzou. Prokremeľské médiá okamžite informovali, že USA zrejme prefarbili svoje stroje, aby bombardovali sýrskych civilistov a následne zvalili vinu na Rusov. Server Business Insider upozornil, že Borys sa pokúsil vyvrátiť správu faktami, ktoré sprevádzali fotografie, ale napríklad stanica Russia Today, ktorá má obrovský dosah v éteri, pokračovala v šírení fámy.

Otázniky ohľadom ochrany civilistov vyvoláva aj nedávne rozhodnutie Ruska zo začiatku decembra 2016, kedy došlo k výraznému zhoršeniu situácie v obliehanom meste Aleppo a k zvýšenému utrpeniu civilistov, hlavne matiek s deťmi. Rusko spolu s Čínou vetovali návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o prímerí. Rezolúcia okrem iného navrhovala ukončenie všetkých bojov v meste Aleppo do 24 hodín všetkým stranám konfliktu, čo by umožnilo poskytovať v meste 7 dní humanitárnu pomoc.

ŽIADNE KOMENTÁRE