Mýty o utečeneckej migrácii do Európy

Migrácia, hrozba, zánik, deštrukcia. Aj takéto prívlastky počujeme v spojení so súčasným stavom, problematikou migračnej krízy, kedy sa dané slová stávajú viac-menej synonymom migrácie a tá je v konečnom dôsledku vnímaná obyvateľstvom výlučne v negatívnych odtieňoch. Pritom v minulosti sa migrácia spájala s progresom, ktorý bol skutočne prítomným javom daného „fenoménu“. Aj o tom viac v článku.

Len málo tém v dnešnom turbulentnom období dokáže vzbudiť toľko kontroverzných názorov a zrodiť toľko internetových teoretikov a odborníkov ako téma medzinárodnej migrácie. Najčastejšie sa k nej vzniknú v slovenskom prostredí vyjadrovať ľudia, ktorí do styku s inými kultúrami ešte neprišli, no strach z cudzieho je silnejší a vytvára sa xenofóbne podhubie, tak veľmi plodné pre usadenie sa rôznych krajných, extrémistických ideológií a radikálnych riešení. Negatívny postoj k migrácií (s vyslovene xenofóbnym a rasistickým postojom, podloženým “faktami“ z konšpiračných a dezinformačných médií, ktoré samé seba vznešene nazývajú „alternatívnymi“) sa objavuje aj u samotných migrantov – ekonomických emigrantov, ktorí  pracujú v rôznych štátoch EÚ, pričom ich anti-EÚ postoj je paradoxne v priamom rozpore s ich konaním. Negatívne postoje k migrácii naopak majú zriedkavo študenti v zahraničí, ktorí sa stávajú dočasnými migrantmi. Vo veľa prípadoch dochádza iba k pozitívnej skúsenosti, väčšiemu rozhľadu, vzájomnému, kultúrnemu obohateniu a empatii.

Aké najčastejšie mýty sa viažu k migrácii v Európe?

ISLAM DO EURÓPY NEPATRÍ, JE TO OKUPÁCIA KRESŤANSKEJ EURÓPY

TVRDENIE: Islam do Európy nepatrí, je to okupácia kreštanskej Európy

FAKT: Islam hlboko ovplyvňoval, toho času zaostalejšiu Európu a bol tým progresívnejším náboženstvom. Spiatočnícky punc Islamu dodávajú radikáli a ich názory, dogmy, tak ako to býva s radikálmi, či už kresťanského, nacionalistického, či boľševického spektra. O prítomnosti Islamu v Európe svedčí Córdobský kalifát v Španielsku. Až následný pád Granadského emirátu v r. 1492 ukončil prítomnosť islamu na Iberskom poloostrove, či prirodzený výskyt moslimského obyvateľstva v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Bielorusku a Poľsku, či na Ukrajine. Medzi migrujúcimi sa však nachádzajú aj vysoké počty sýrskych a irackých kresťanov, či jezídov.

MEDZI MIGRANTAMI SÚ LEN MUŽI

TVRDENIE: Migranti neutekajú z obáv o život, dôkazom je fakt, že utekajú len muži, ktorí si chcú nájsť prácu.

FAKT: V rámci diskusie bývajú migranti častokrát vykresľovaní ako skrytí vojaci a migrácia ako okupáciu. Dôvodom má byť fakt, že medzi utečencami majú prevládať mladí a zdraví muži. Záznam vysokého komisára OSN pre utečencov zo 16. februára 2017 hovorí o 5 miliónoch registrovaných sýrskych utečencoch. Tabuľkový záznam hovorí o počte registrovaných mužov a žien a  ich vekovom rozmedzí. Podľa údajov je 51,5% registrovaných sýrskych utečencov mužského a 48,5% ženského pohlavia, pričom 49,3% utečencov je vo veku 18-59 rokov.

Treba však poznamenať, že Sýria, a aj ostatné krajiny odkiaľ pochádzajú migranti sú krajiny s pomerne mladým obyvateľstvom. V roku 2015 bol stredný vek u Sýrčanov 23,8 rokov, u Iračanov 19,7 rokov, u Afgáncov 18,4 rokov, pričom u Nemcov je to 46,5 rokov a u Britov 40,5 rokov. Iba 4,02 % obyvateľov Sýrie malo v tom istom roku vek nad 65 rokov, pričom v EÚ je to 18,5 %.

Zdroj: UNHCR.org

UTEČENCI POMOC NEPOTREBUJÚ, SÚ BOHATÍ

TVRDENIE: Utečenci nie sú chudáci, majú smartfóny a sú bohatí.

FAKT: Toto tvrdenie sa najčastejšie používa v spojitosti s presviedčaním, že migranti si nezaslúžia našu pomoc a nemali by dostať azyl, pretože majú drahé veci, oblečenie. Mať smartfón je pre nich však skôr záležitosťou života alebo smrti, než záležitosťou prestíže. Vďaka smartfónom sa vedia jednoduchšie orientovať. Niektorí z nich patria určite aj k tým bohatším, ale odkedy je bohatstvo merítkom pre obdržanie statusu utečenca alebo potvrdenia žiadosti o azyl? O týchto podmienkach medzinárodné právo nehovorí. Mnohí z migrantov museli predať celé svoje majetky, aby si našetrili na cestu, v mnohých prípadoch sa vyzbierala celá rodina na cestu jedného. V tom prípade voľba prirodzene padala na mladého muža, ktorý dokáže prežiť strastiplnú cestu a neskôr legálnou cestou priviesť aj zvyšok rodiny.

PROBLÉMY ISLAMSKÝCH KRAJÍN MAJÚ RIEŠIŤ INÉ ISLAMSKÉ KRAJINY, NIE EURÓPA

TVRDENIE: Ostatné arabské krajiny vôbec neprijímajú utečencov, tak prečo by sme mali my?

FAKT: Mýtus o neprijímaní utečencov z vojnou zmietanej Sýrie ostatnými arabskými krajinami bol prezentovaný aj v CNN, či BBC. Treba poznamenať, že v moslimských krajinách ako Libanon (1,1 milióna utečencov), Turecko (2,5 milióna utečencov), Jordánsko (0,6 milióna utečencov), či Egypt (0,3 milióna utečencov), sa nachádza výrazne viac utečencov ako v ktoromkoľvek inom európskom štáte (viď. graf UNHCR) a rovnako aj v moslimských krajinách (Pakistan – 1, 6 milióna, Irán – 1 milión), ktoré susedia s Afganistanom.

Zdroj: UNHCR.org

Teraz však k ostatným, bohatým štátom Perzského zálivu. Vysvetlenie je veľmi jednoduché – tieto štáty nie sú signatármi Dohovoru o utečencoch, tzn. Úrad vysokého komisára OSN nepočíta utečencov v týchto krajinách, údaje nie sú spracovávané UNHCR. V štátoch Perzského zálivu sa nachádza okolo 2 až 3 miliónov utečencov, ktorí sa neklasifikujú ako utečenci, ale ako arabskí bratia a sestry. Oficiálne vyjadrenie vlády Saudskej Arábie hovorí, že od roku 2011 prijali 2,5 milióna bratov a sestier, avšak považovali za nedôstojné umiestňovať ich do kempov. Podľa oficiálneho vyjadrenia SAE od roku 2011 žije v krajine viac ako 242 tisíc sýrskych občanov.

MIGRÁCIA JE UMELO VYVOLANÁ A RIADENÁ ZHORA

TVRDENIE: Migrácia je riadená niekým “zhora“.

FAKT: Migrácia je absolútne prirodzeným a konštantným javom existencie ľudstva, a je až naivné domnievať sa, že “ten niekto hore“ účelovo riadi migráciu utečencov do Európy. Je prirodzené, že pokiaľ utekám, snažím sa zachrániť, ale popritom aj nájsť najlepšie nové miesto na život, pretože tu hodlám prežiť zvyšok svojho života, plniť sny, budovať. Ak je aj prítomná “welcome“ politika, budem predsa smerovať tam, kam ma vyslovene pozývajú. Migrácia predstavujú prirodzenú súčasť histórie ľudstva, ako bude dôvodiť nasledujúca časť.

Z histórie migrácie:

Človek na svojich rôznych stupňoch vývoja nepochybne migroval. Keď opúšťal africký kontinent, usídľoval sa v rôznych častiach planéty, miešal sa s inými druhmi (o čom svedčí zloženie ľudskej DNA), objavoval, vyvíjal sa. Už tu sú badateľné prvé znaky pozitívnej “expanzie“. Hoci ešte nemožno hovoriť o strete kultúr a civilizácií v dnešnom ponímaní, jednalo sa o stret antropoidných a humanoidných druhov. Neskôr, po usadení rôznych rodinných spoločenstiev a skupín dochádza k vytvoreniu prvých väčších spoločností, kmeňov so znakmi kultúry. V tomto období, niekoľko storočí pred n. l. bola migrácia absolútne bežným javom. Neboli osídľované iba neobývané územia, ale dochádzalo aj k pokojnému premiešavaniu kultúr a vytvoreniu špecifickej kultúry, ako napríklad na Madagaskare, kde došlo k zmiešaniu austronéskej a africkej kultúry.

K formovaniu prvých multikultúrnych spoločností a k migrácii dochádza aj pri formovaní veľkých ríší ako Akkadskej, Rímskej, či Egyptskej, kedy spomínané ríše, ale aj štátne útvary na území Číny, Indie, Perzie, mestských štátoch peloponézskeho poloostrova využívali “zahraničnú“ pracovnú silu. Pracovná (nielen otrocká, ale dobrovoľná) migrácia tu zaujímala svoje dôležité miesto pri formovaní civilizácií, aj keď samozrejme jestvujú názory, že práve migrácia a integrácia iných kultúr, národov v daný štátny útvar spôsobila ich pád. Je dôležité však poznamenať, že pocity národnej príslušnosti a idey nacionalizmu sa začínajú objavovať až v 18. -19. storočí.

K prvým vážnejšie ideologicky prenasledovaným treba zaradiť kresťanov, gnostikov. Aj tí sa v danom období, v 1. storočí n.l. stávajú migrantmi, a s nimi sa šíri aj ich viera, ktorá nadobúda legitímny status až Milánskym ediktom. Dnešní slovenskí kresťania (hlavne tí v zelených tričkách) často zabúdajú, že aj ich dávni vierosúkmeňovci boli migrantmi, resp. utečencami, na ktorých by sa podľa Ženevskej konvencie tento status dokonale vzťahoval.
O pár storočí neskôr dochádza na európskom kontinente zatiaľ k najväčším migračným pohybom a tzv. veľkému sťahovaniu národov. Práve tejto migrácií vďačíme za naše súčasné, teritoriálne prostredie. Ďalšie migračné vlny sú neskôr spôsobované expanzívnymi politikami niektorých vládcov. Na začiatku novej éry sa objavuje nová forma migrácie, kolonializmus. Ten je skôr spojený s vykorisťovaním, kedy na úkor iných bohatla a rozvíjala sa európska civilizácia.

Veľmi populárnou migráciou bola a aj je migrácia za štúdiom. Napriek tomu, že sa vo väčšine prípadov jednalo o dočasnú migráciu, vysoko pozdvihla úroveň iných štátnych útvarov a ich obyvateľov. Na najlepších univerzitách v Taliansku, Nemecku, Francúzsku študovala nielen uhorská/ slovenská inteligencia, ale aj napr. bieloruská, ruská atď. Takisto aj dnes, mnohí študenti z rôznych krajín študujú mimo domova a medzi týmito študentmi sa nevyskytol žiaden terorista, keďže v očiach ľudí s anti-migrantskými postojmi sú aj títo považovaní za nebezpečenstvo, nie ani tak pre bezpečnosť štátu, ako “bezpečnosť kultúrneho prežitia“. Mnohokrát sa však práve títo študenti podieľajú na väčšom zveľaďovaní danej kultúry a pozitívneho povedomia o danej krajine ako “domorodci“.

Migrácia začína naberať širších rozmerov počas Napoleonských vojen a o niečo neskôr pri hromadnom osídľovaní amerického kontinentu. Hlavnými aktérmi sa opäť stávajú Európania. S neskorším prerodom USA na industriálnu veľmoc nasledoval húfny “exodus“, hlavnými dôvodmi boli zlé ekonomické podmienky migrujúcich. Tu je opäť možné vidieť, že tak ako človek postupoval na civilizačnom rebríčku, migrácia bola úplne bežným javom. Najväčšie migračné vlny v európskej histórii začali práve v 19. storočí. Európa zažívala nárast migrácie vždy po období hospodárskych kríz, pretože vysťahovalci sa pokúšali uniknúť nezamestnanosti, chudobe a zlým sociálnym pomerom. Veľké počty ľudí z Ruska a Írska utekali taktiež pred perzekúciou a hladomorom. Celkovo medzi rokmi 1830 a 1914 opustilo Európu okolo 40 miliónov ľudí.

Pre 20. storočie je veľmi príznačné zvýšenie počtu migrantov, aj keď podrobné údaje sa v mnohých krajinách neviedli. Presuny na základe perzekúcie kvôli rasovým, či náboženským príznakom sú dôverne a tragicky známe z čias II. svetovej vojny. Po tragických udalostiach bol v niektorých krajinách Európy, hlavne v Nemecku citeľný nedostatok pracovnej sily. Chýbajúce ľudské zdroje tu dopĺňali tzv. gastarbeiteri (slovo neskôr prechádza do viacerých indoeurópskych jazykov, vrátane ruštiny), ktorým sa označujú pracovní migranti. Dnes sa vyzdvihuje opäť ich dôležitosť, kvôli zlému demografickému vývoju v Európe. Aj vtedy však pracovní migranti neprichádzali do európskych krajín iba zo samotnej Európy, ale aj z moslimských krajín a bývalých kolónií európskych mocností. Ďalšie vlny migrantov sa objavovali v súvislosti s “priateľskými“ návštevami socializmu v Maďarsku, Poľsku, Československu. Opomenúť rozhodne netreba aj početné etnické konflikty naprieč celou Afrikou, občianske vojny v bývalom Zaire, Sudáne, Somálsku, Angole, Rwande, Etiópii atď., ktoré podmienili vytvorenie miliónov migrantov a utečencov. Na kontinente aj dnes pretrváva trend nárastu počtu migrantov, za čo môže nielen zlá ekonomická a sociálna situácia, ale aj pretrvávajúce etnické a náboženské nepokoje, či rôzna forma diktátorstva a samozrejme hroziace otvorené vojny a radikalizmus, pred ktorými domáce obyvateľstvo uteká, ako je tomu aj v prípade utečencov zo Sýrie, Iraku, Afganistanu.

Je však opäť veľmi dôležité rozlišovať medzi migrantom, utečencom, žiadateľom o azyl, žiadateľom o občianstvo, či žiadateľom o prechodný pobyt. Dnes sa v mnohých diskusiách tieto termíny zamieňajú, čo vedie k demagógii. Migračné vlny neobišli ani Rusko, ozbrojené konflikty v Gruzínsku (Severné Osetsko, Abcházsko), Náhornom Karabachu, Tadžikistáne, Čečensku, Severnom Osetsku spôsobili to, že z Ruska sa stala krajina na 2. mieste v počte prijímaní migrantov, hneď po USA.

Najväčšou utečeneckou krízou v Európe bola doposiaľ tá, spôsobená vojnou v bývalej Juhoslávií. O počtoch hovorí podrobnejšie mapka, i počtoch prijatých utečencoch v rôznych európskych krajinách a medzi nimi boli samozrejme aj hojné počty moslimov z Bosny, či Kosova. Na celom svete sa dnes podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov nachádza 235 miliónov migrantov, vyše 65 miliónov ľudí bez domova, z čoho vyše 21 miliónov je utečencov a z nich, vyše polovica nedosiahla vek 18 rokov.

Polovica zo všetkých medzinárodných migrantov žije iba v 10 štátoch. Najvyšší počet, 46 miliónov, býva v Spojených štátoch. V roku 2013 tam žilo 13 miliónov ľudí pôvodom z Mexika. Najväčší prírastok migrantov do tejto krajiny bol ale z Číny (2.2 milióna) a z Indie (2.1 milióna). Rusku patrí v poradí druhé miesto, ktoré získalo predovšetkým vďaka silným prepojeniam Moskvy s bývalými štátmi Sovietskeho zväzu, konkrétne s Ukrajinou a s Kazachstanom. V Európe prijímajú najviac migrantov a utečencov Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo značné množstvo migrantov z južnej Ázie stále žije a pracuje v Saudskej Arábii a v oblasti Perzského zálivu. V Spojených arabských emirátoch tvoria medzinárodní migranti až neuveriteľných 84% obyvateľstva.

Zdroj: BBC.com

Nekontrolovateľná migrácia nepochybne predstavuje určité riziko pre bezpečnosť štátu, nakoľko sa na ňu viaže aj hrozba terorizmu a ďalšie ekonomicko-sociálne faktory, avšak šírenie hoaxov, konšpiračných teórií a radikálnych názorov s ešte radikálnejšími riešeniami tiež nie je vhodným nástrojom na riešenie krízy. V 21. storočí by sa očakávala voľba iných nástrojov, nie vyššie menovaných, žiaľ už tak príznačných pre našu dobu.

ŽIADNE KOMENTÁRE