Mýty o západnej Európe

Západná Európa je ako celok po desaťročia terčom kritiky z mnohých strán. Táto kritická vlna sa výrazne znásobila v uplynulých rokoch, pričom krajiny tohto regiónu sú obviňované z nestability až rozpadu, absencie demokracie, či šírenia rôzneho typu nemorálneho konania.

ZÁPADNÁ EURÓPA EKONOMICKY UPADÁ

TVRDENIE: Západná Európa je v ekonomickej kríze, postupne upadá a nie je schopná držať krok s rozvíjajúcimi sa ekonomikami sveta.

FAKT: Napriek prechodným útlmom, najmä v časoch finančnej krízy v rokoch 2008-2010, patria štáty západnej Európy naďalej k najvyspelejším krajinám sveta. Podľa údajov Svetovej banky, ktorá mapuje najmä vývoj ekonomických ukazovateľov, patrí do dvadsiatky štátov s najvyšším HDP na obyvateľa na svete hneď 10 štátov západnej Európy (Luxembursko, Nórsko, Švajčiarsko, Írsko, Holandsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Island, Švédsko). Vo všetkých prípadoch pritom došlo za uplynulé štvrťstoročie k cca 2-4 násobnému nárastu tohto ukazovateľa. Podstatne komplexnejším ukazovateľom je tzv. Human Development Index, meraný pravidelne Programom rozvoja OSN (UNDP), ktorý berie do úvahy celý rad parametrov mapujúcich kvalitu života a jeho rozvoja v jednotlivých štátoch sveta. Podľa údajov za rok 2014 patrí 11 krajín západnej Európy do prvej dvadsiatky, len Austrália na druhom mieste narušila hegemóniu prvej sedmičky (Nórsko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Írsko). Navyše v prvej päťdesiatke je až 32 európskych štátov, a to nielen zo západnej, ale i zo strednej a južnej Európy (vrátane Slovenska na 35. mieste).

ZÁPADNÁ EURÓPA JE PLNÁ KRIMINÁLNYCH ŽIVLOV

TVRDENIE: Západná Európa je symbolom dekadencie a neviazaného životného štýlu, čo vedie k vysokej miere kriminality, užívania drog a absencie morálky.

FAKT: Navzdory niektorým tvrdenia patrí Európa v rebríčkoch kriminality k najpriaznivejším regiónom pre život. Podľa dlhodobých údajov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) sa v krajinách západnej Európy udejú v priemere tri vraždy na 100 tisíc obyvateľov. V porovnaní s celosvetovým priemerom ide o polovicu, podobne priaznivé výsledky zaznamenáva v priemere aj Oceánia a Ázia. Naopak, priemer štátov Južnej Ameriky dosahuje viac ako 16, Afriky viac ako 12. Prvou európskou krajinou v rebríčku jednotlivých štátov je Litva na 92. mieste, prvou krajinou západnej Európy je Lichtenštajnsko na 144. mieste. Všetky ostatné sa nachádzajú až na konci druhej stovky, v prípade mnohých dokonca až za ňou (Holandsko, Španielsko, Luxembursko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko, Monako, Island, Andorra, San Marino).

Meranie drogovej závislosti je metodologicky komplikovanejšie, keďže zahŕňa rôzne typy kategórií a údajov. Značnú výpovednú hodnotu má údaj o podiele obyvateľstva vo veku 15-64, ktoré užíva drogy intravenózne. Podľa posledných údajov je v regióne západnej a strednej Európy hodnota tohto podielu 0,24%, čo je 0,02% pod svetovým priemerom. Najhoršie hodnoty v tomto kontexte dosahuje región Východnej a Juhovýchodnej Európy (1,27%), Strednej Ázie a Zakaukazska (0,75%), Severnej Ameriky (0,65% a Oceánie (0,53%). Naopak najnižšie hodnoty dosahuje región Južnej Ázie (0,03%), Blízkeho východu (0,08%), Afriky (0,16%) a Východnej a juhovýchodnej Ázie (0,20%).

ZÁPADNÁ EURÓPA JE SKORUMPOVANÁ

TVRDENIE:  Západná Európa je symbolom korupcie, ktorá narúša politický systém a vytvára neprimerané rozdiely medzi určitými skupinami obyvateľstva.

FAKT: Pravdou je, že neexistuje krajina bez korupcie. Z tohto pohľadu je tento fenomén skutočnou svetovou nákazou, ktorá do istej miery postihuje všetky krajiny sveta. Existuje však viacero organizácií, ktoré sa zaoberajú meraním indexu korupcie v jednotlivých štátoch sveta a na základe nich možno medzi krajinami i regiónmi pozorovať značné rozdiely. Metodologicky je azda najviac výpovedné meranie percepcie korupcie, teda ako vnímajú tento problém samotní obyvatelia daného štátu. Napríklad Index vnímania korupcie za rok 2015 meraný organizáciou Transparency International deklaruje, že jasne najmenšia miera korupcie je v krajinách severnej Ameriky, západnej Európy a Austrálie. Dokonca medzi desiatimi najmenej korupčnými štátmi je až sedem zo západnej (a severnej) Európy: Dánsko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, Nórsko, Švajčiarsko, Nemecko. V prvej 50-ke je ich až 27. Zároveň nízka miera korupcie koreluje aj s vysokým stupňom mieru a stability. Naopak, vysoká úroveň korupcie je prepojená s výskytom konfliktov, nerovnosti a chudoby. Preto polovica z 10 najskorumpovanejších štátov sa objavilo rovnako aj na konci rebríčka Globálneho indexu mieru za rok 2015.

ZÁPADNÁ EURÓPA JE NEDEMOKRATICKÁ

TVRDENIE: Krajiny západnej Európy už nie sú demokratické, keďže o mnohých verejných otázkach rozhodujú nevolení zástupcovia alebo malá skupina obyvateľov.

FAKT: Faktom je, že fenomén deficitu demokracie sa stal značne diskutovaným najmä v súvislosti s rastom kompetencií Európskej únie a niektorých jej inštitúcií. Rovnako však zostáva faktom, že hlavný mechanizmus fungovania a usporiadania (naposledy Lisabonská zmluva) bol predmetom ratifikácie buď národným referendom (Írsko) alebo parlamentmi s priamo volenými zástupcami. S výnimkou írskeho referenda, ktoré bolo opakované (pôvodný výsledok 47:53, opakovaný 67:33), bola zmluva v prípade všetkých hlasovaní schválená drvivou väčšinou. Najviac jednoznačný výsledok hlasovania bol v Taliansku (v Dolnej komore 551:0 a 286:0 v Senáte), „najtesnejší“ v Českej republike (125:61 v Snemovni a 54:20 v Senáte).

Členovia Európskej komisie sú nominovaní národnými vládami, ktorých moc vychádza z demokratických parlamentných volieb. Dôležitými právomocami v súčasnosti disponuje aj Európsky parlament, ktorého poslanci sú volení v demokratických voľbách v jednotlivých členských štátoch na základe miestnych volebných systémov. Pravdou je, že mieru ich legitimity narúša nízka miera volebnej účasti, tá však vyplýva z kombinácie rozličných komplexnejších faktorov a nie z absencie možností obyvateľov demokraticky sa zúčastniť volieb.

ZÁPADNÁ EURÓPA JE NESTABILNÁ A ROZPADÁVA SA

TVRDENIE: Západná Európa je značne politicky nestabilná, keďže dochádza k častým výmenám a rozpadom vlád. To spôsobuje, že politické elity sa nezaujímajú o skutočné riešenie problémov a zaoberajú sa len samými sebou.

FAKT:  Je pravdou, že mechanizmy parlamentnej demokracie prinášajú v rámci svojho fungovania mnoho nepredvídaných situácií, ktoré narúšajú stabilitu vlád jednotlivých štátov. Za posledné desaťročia však nedochádzalo k ohrozeniam stability politických systémov západnej Európy ako takých. Dobrým príkladom je Taliansko, kde bolo od konca 2. svetovej vojny sformovaných už takmer 70 vládnych kabinetov a iba jedna vláda pretrvala celé volebné obdobie (premiéra Berlusconiho v rokoch 2001-2006). Napriek tomu je Taliansko pôvodným členom Európskej únie, OECD a skupiny najbohatších štátov G7 a nikto nepochybuje o demokratickosti a otvorenosti jeho politického systému. Takže stabilita vlád nemá žiadnu (alebo len veľmi obmedzenú) koreláciu so stabilitou politického systému a udržaním pluralitnej demokratickej súťaže.

Naproti tomu nedemokratické režimy sa vyznačujú vysokou mierou stability a rigidity politických systémov. Môže v nich dochádzať k obmenám vlád či ministrov, tie sú však zväčša riadené rozhodujúcim politickým lídrom, skupinou alebo politickou stranou. Nedemokratické režimy sú zároveň veľmi často vystavené násilnému tlaku opozičných skupín, čo nezriedka ústi do vnútornej nestability a dokonca i do rozpútania občianskej vojny. Príkladov je po celom svete mnoho, od krajín Blízkeho východu, severnej Afriky až po štáty Latinskej Ameriky.

ŽIADNE KOMENTÁRE