Na začiatku násilných nepokojov na Srí Lanke bola dezinformácia na Facebooku

Na začiatku násilných nepokojov na Srí Lanke bola dezinformácia na Facebooku

Dezinformácia o pláne menšinových tamilských moslimov na sterilizáciu väčšinového budhistického etnika Sinhálcov na Srí Lanke vyvolala sériu násilných útokov.

Počas posledného mesiaca a pol môžeme v súvislosti s Facebookom čítať a počúvať hlavne o zneužívaní súkromných užívateľských dát na politické ciele.

Nedávny prípad zo Srí Lanky, o ktorom píše The New York Times, dokazuje ako jednoducho môžu dezinformácie na sociálnych sieťach prispieť k násilnému vyhroteniu etnických sporov.

Srí Lanka je multietnický a multikonfesionálny štát. Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 sa 70,2 percenta obyvateľov hlási k budhizmu, 12,6 percenta k hinduizmu, 9,7 percenta k islamu, 6,1 percenta ku katolicizmu a zvyšok k iným náboženstvám.

Etnické spolužitie po získaní nezávislosti v roku 1948 nebolo na Srí Lanke bezproblémové.

Od roku 1983 do roku 2009 prebiehala v krajine občianska vojna medzi väčšinovými  Sinhálcami (74,9 percenta populácie), ktorí sú prevažne budhisti a menšinovými prevažne moslimskými a hinduistickými Tamilmi (11,2 percenta populácie), ktorí povstali proti centrálnej vláde.  

Vojna sa v roku 2009 sa skončila víťazstvom početnejších Sinhálcov a oficiálnej vlády nad povstaleckými Tamilskými tigrami.

Ani po skončení konfliktu však etnické napätie zo Srí Lanky nezmizlo. Sčasti ho podnecujú aj dezinformácie na sociálnych sieťach, ktoré šíria (nielen) extrémisti.

Koncom februára sa na Facebooku objavila správa, podľa ktorej polícia zabavila 23-tisíc tabletiek na sterilizáciu v moslimskej lekárni v meste Ampara na východe Srí Lanky.

Správa podsúvala, že moslimovia chcú bez ich vedomia sterilizovať Sinhálcov a zmeniť tým etnické pomery v krajine. Na Facebooku okamžite prepukli protimoslimské vášne.

Situácia sa ešte viac vyostrila, keď si v rovnakom meste v reštaurácii moslimských bratov Atham-Lebbeovcov rozprávajúcich tamilčinou počas večere jeden zo zákazníkov našiel niečo v jedle. Začal sa nahlas sťažovať po sinhálsky. Jeden z bratov, Farsith, mu nerozumel a pokračoval vo svojej práci.

Po chvíli zákazník odišiel, no vrátil sa so skupinou, ktorá na Farsitha verbálne útočila a obviňovala ho, že zákazníkovi do jedla podstrčil sterilizujúce tabletky.

Farsith po sinhálsky nerozumel, preto nechcel povedať nič, čo by dav proti nemu ešte viac poštvalo. V snahe upokojiť ho, lámavou sinhálčinou povedal: „Neviem, áno dal?“ Dav to pochopil ako priznanie, Farsitha zmlátil a zničil mu celý podnik.

Jeden z prítomných incident nahral a zverejnil na internete. Video s Farsithovým „priznaním“ sa rýchlo rozšírilo a medzi Sinhálcami potvrdilo presvedčenie, že proti nim moslimovia chystajú niečo nekalé.

Farsith si po incidente ostrihal bradu, aby ho ľudia nespoznávali a skrýva sa. Stále však má aktívne konto na Facebooku.

Napätie ešte vzrástlo 3. marca po smrti M. G. Kumarasingheho. Po dopravnej nehode ho zbili moslimovia. Na Facebooku však ľudia šírili konšpirácie, že aj v tomto prípade išlo o súčasť moslimského sprisahania proti Sinhálcom.

Incident v Ampare a smrť Kumarasingheho začali využívať sinhálski nacionalisti, ktorí na Facebooku burcovali protimoslimské nálady.

Nacionalista Amith Weerasinghe napríklad zverejnil video, v ktorom sa prechádzal po uliciach mesta Digana a ukazoval, ktoré obchody patria moslimom a treba ich zničiť. Facebook toto video a podobné nenávistné príspevky nevymazal.

Facebook nezmazal ani post jedného užívateľa, ktorý napísal: „Zabite všetkých moslimov, nenechajte uniknúť ani nemluvňatá a psov.“

Nevraživosť sa zakrátko preniesla z Facebooku aj do ulíc niektorých srílanských miest. Rozbúrené davy v mestách (vo východných a v centrálnych častiach ostrova) ničili mešity, moslimské obchody a domy.

Výtržníci počas niekoľko dní trvajúcich nepokojov zabili troch ľudí, zničili 445 moslimských domov a 24 mešít.

V reakcii na výtržnosti srílanská vláda dočasne zablokovala sociálne siete a stránky niektorých nacionalistov. Vrátane Weerasingheho, ktorého neskôr zatkla polícia za vyvolávanie nepokojov. Vláda v súčasnosti zvažuje sprísnenie legislatívy o nenávistných prejavoch a fake news.

Facebook neustále zvyšuje kapacity ľudí, ktorí by mali nahlásené príspevky kontrolovať. Zvýšil aj kapacity sinhálsky hovoriacich zamestnancov.

Aj udalosti zo Srí Lanky opäť rozvírili debatu o úlohe Facebooku bojovať proti nenávistným, rasistickým prejavom a o účinnosti tohto boja.

Na príklade Srí Lanky je totiž zrejmé, že s takýmito prejavmi sa stretávame po celom svete. Politici, novinári a aktivisti v tejto krajine Facebook dlhodobo kritizujú za nečinnosť proti nenávistným prejavom, ktorým tým poskytuje priestor, a ktoré môžu prerásť až do otvoreného násilia.

Podobné dezinformácie ako na Srí Lanke už stáli na začiatku nepokojov v Indii v roku 2012 či v Mexiku v roku 2017. Dezinformácie na sociálnych sieťach pomáhajú aj legitimizovať a živiť genocídu Rohingov v Mjanmarsku.