Nástroje čínskej propagandy: Od mega firiem, po neviditeľných robotov

Komunistická strana Číny (KSČ) a vládnuce elity majú vypracovaný sofistikovaný systém štátnej propagandy nielen pre domáce, ale najmä pre zahraničné publikum.

Základom všetkého je totálne ovládanie domácich ale aj zahraničných médií. Stranícke noviny s názvom ,,People’s Daily“ patria medzi najčítanejšie médium v Číne. Poskytujú občanom Čínskej ľudovej republiky skreslený svetový názor.

Okrem toho má vládnuca strana pod kontrolou bulvárny denník s názvom ,,Global Times“, ktorý prináša čitateľom čínsku propagandu a posolstvá do celého sveta.

Na aktuálne prebiehajúcej pandémii je možné uviesť príklad, ktorý poukazuje, ako dokáže KSČ falzifikovať pravdu. Čína prostredníctvom médií predkladala verejnosti nereálne počty nakazených, alebo odmietala uznať, že vírus sa začal šíriť práve z ich územia.

Prostredníctvom obrovských zdrojov, ktoré sú vynakladané čínskou vládou na chod propagandistickej mašinérie, sa darí Číne relatívne dobre skrývať svoju negatívnu auru a vystupovať ako zodpovedná superveľmoc.

Veľký brat ťa vidí

Ďalšou dôležitou zložkou je pomerne rozsiahle sledovanie a kontrola vlastných občanov. V Číne nikdy nebola prítomná demokracia a koncept osobných slobôd a práv je iba teoretickým cvičením, keďže dobro spoločnosti má vždy prednosť pred jednotlivcom.

Aj preto si Čína a jej spoločnosti nelámu hlavu napríklad s autorským právom alebo s právom na súkromie.

Preto nie je problém sledovať nielen vlastných obyvateľov, ale aj ľudí zo zahraničia. Napríklad spravodajská hra čínskych hackerov proti geopolitickému rivalovi Indii.

Denník The Indian Express prišiel s odhalením, že čínske tajné služby sledujú až 10 000 vplyvných indických predstaviteľov vrátane prezidenta, predsedu vlády, ministrov alebo akademikov.

Na starosť to dostala od KSČ spoločnosť Zenhua Data Information, ktorá má blízke väzby s vládou. Táto spoločnosť zhromažďovala dáta aj o slovenských politikoch, podnikateľoch a ich rodinách.

V Číne sú zaroveň zakázané alebo strikne obmedzované inak populárne sociálne siete. Keďže KSČ nedokáže kontrolovať Facebook, Instagram, Twitter, Tumblr, či Snapchat, tak ich rovno zakázala.

Namiesto nich vyrobil čínske kópie, ktoré má štátny aparát plne pod kontrolou. Svetové sociálne siete sú síce v Číne zakázané, no miestne tajné služby alebo oddelenia propagandy k nim prístup majú a bohato to využívajú na šírenie toho správneho obrazu o Číne po svete.

Iba Twitter vymazal pre šírenie dezinformácií až 170 000 účtov, ktoré boli prepojené na Čínu a vyžívali robotov resp. botov na rýchle šírenie dezinformácií.

Pod maskou Konfucia

Ďalším dôležitým prvkom šírenia čínskej propagandy je zakladanie Konfuciových inštitútov. Čínsky národný úrad pre výučbu čínskeho jazyka zriadil na zahraničných univerzitách po celom svete až 550 takýchto Konfuciových inštitútov.

Zastúpenie majú až v 162 krajinách a prevádzkované sú čínskou vládou. V týchto centrách sa spolu s čínskou mandarínčinou vyučujú aj hodiny čínskej (tej správnej) histórie. KSČ si dáva pozor, aby inštitúty prezentovali Čínu len v tom najlepšom svetle.

Zahmlievanie represií

Vláda v Pekingu si pre šírenie dobrého mena neraz kupuje doslova celé štáty formou darcovskej diplomacie. Takto „obdarované“ štáty sú potom náchylnejšie na užšiu spolupráciu a najmä podporu záujmov Číny na medzinárodnom fóre, napríklad na pôde OSN, WTO, či WHO.

Dôvodom silnejúcej čínskej propagandy sú stále výraznejšie vnútroštátne problémy, ktoré sa komunistická štátostrana snaží utajiť – napríklad prenasledovanie ujgurských moslimov v provincii Sin-ťiang, alebo odvodzovanie si svojho “práva“ v okupovanom Tibete.
Mimovládne organizácie pravidelne informujú o násilných potratoch ujgurských žien, či násilnom odoberaní orgánov.

Peking sa snaží eliminovať identitu Ujgurov a presadiť oficiálnu Han kultúru – niekedy aj formou nedobrovoľných koncentračných táborov. Denník The New York Times priniesol informácie o existencii zajateckých táborov, ktoré sú veľmi podobné sovietskym gulagom. V neľudských podmienkach v nich Peking drží milióny väzňov.

ŽIADNE KOMENTÁRE