Využívanie histórie k politickým cieľom je univerzálna politická taktika. Kremeľ ju však využíva na ospravedlňovanie tých najhorších zločinov 20. storočia, za ktorými stál aj Sovietsky zväz.
Celý svet si 1. septembra pripomínal 81. výročie začiatku najkrvavejšieho konfliktu v ľudských dejinách – Druhej svetovej vojny.
V piatok 1. septembra 1939 zaútočilo nacistické Nemecko zo západu na Poľsko a vojna sa týmto dňom začala. O dva týždne v nedeľu 17. septembra sa k nacistom pridali z východu Sovieti a za krátko prestalo Poľsko oficiálne existovať.
Nie si s nami, si proti nám
V skutku svojským spôsobom si toto výročie pripomenul ruský prezident Vladimír Putin. Podľa neho sa Západ od konca studenej vojny snaží prepisovať históriu, ako mu vyhovuje.
Ruský prezident povedal, že „tých, čo súhlasia s ľuďmi, ktorí sa snažia prepisovať históriu môžeme nazývať modernými kolaborantami.“ Putin dodal, že „takíto ľudia vždy existovali a vždy budú existovať.“
Putin využíva argumentačný faul. Vytvára falošnú dilemu, keď ľudí, ktorí nesúhlasia s ruským výkladom histórie nazýva kolaborantami, čím odkazuje na ľudí, ktorí kolaborovali s nacistami.
Putin tak vytvára čiernobiely obraz reality, v ktorej možno podporovať ruský výklad, alebo byť nacistom.
Podobnými výrokmi sa Putin snaží ospravedlňovať svoju súčasnú politiku, ktorá je postavená aj na podpore nacionalizmu a vytváraní zdania sily, dôležitosti a vyššieho poslania ruského národa a štátu.
K tomuto Putin potrebuje aj historickú legitimitu, ktorú hľadá v časoch Ruského impéria, ale aj v časoch Sovietskeho zväzu.
Pripomínanie zločinov Sovietskeho zväzu a kritika jeho politiky sa tak Kremľu nehodí do jeho naratívu o veľkosti a historicky pozitívnej úlohe ruského národa vo svete.
Prikrášľovanie si histórie samozrejme nie je len ruskou doménou. Túto taktiku využíva takmer každý národ v snahe o legitimizáciu svojej existencie a určitého dejinného poslania.
Dejinami proti susedom aj vlastným
V Rusku však toto „vyrovnávanie sa“ s dejinami zašlo tak ďaleko, že za spochybňovanie ruskej verzie veľkej vlasteneckej vojny (ako sa v Rusku hovorí Druhej svetovej vojne, ktorá podľa oficiálneho ruského výkladu začína rokom 1941) hrozí občanom aj súdny postih.
Niečo o tom vie ruský bloger Vladimir Luzgin, ktorý dostal v roku 2016 pokutu 200 tisíc rubľov za to, že zdieľal článok, v ktorom sa písalo, že Nemecko so Sovietskym zväzom napadli v roku 1939 Poľsko, čím odštartovali druhú svetovú vojnu.
Podľa ruského súdu ide v tomto prípade o rehabilitáciu nacizmu, čo je rovnaký argument, ako používa Putin – nezdieľaš náš výklad, si nacista.
Svojím výkladom dejín a ospravedlňovaním zločinov Sovietskeho zväzu navyše Kremeľ dráždi mnohé štáty vo východnej, strednej Európe a v Pobaltí, ktoré zažili teror zo strany Sovietov na vlastnej koži.
Proti ruskej manipulácii histórie sa ozvali na 75. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe prezidenti Estónska, Lotyšska a Litvy, ktorí túto manipuláciu s dejinami odsúdili a označili za druh hybridnej vojny.
Svoje o ruskej verzii dejín vedia aj Slováci a Česi. Od historických faktov sa kremeľská verzia dejín odchyľuje napríklad v prípade maršala Koneva, okolo ktorého vznikla na jar tohto roku kauza v súvislosti s premiestnením jeho sochy v Prahe.
Podobná je situácia aj pri interpretácii invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Kremeľské média totiž naďalej šíria sovietsku verziu udalostí z roku 1968, ktorá hovorí o „pomoci“ pred kontrarevolúciou a nie o okupácii.
Historicky preukázanú rozhodujúcu a dominantnú úlohu Sovietskeho zväzu v invázii do Československa sa tento rok snažila relativizovať aj česká verzia Sputniku.
Sputnik vo svojom článku hovorí, o tom, že celá invázia bola vlastne dohodnutá s Američanmi a že v súčasnosti sa nehovorí o aktívnej role ďalších štátov Varšavskej zmluvy v invázii.
Treba pripomenúť, že Varšavská zmluva nebola demokratická organizácia slobodných štátov, ale mocenským nástrojom Sovietskeho zväzu v strednej a východnej Európe.
Rozhodujúce slovo v zmluve mal Sovietsky zväz a bez jeho zvolenia si ostatné štáty nemohli robiť, čo chceli.
