EURÓPA DÁVA NA OBRANU PRIVEĽA
TVRDENIE: Európa dáva na armádu v porovnaní s ostatným svetom priveľa, až 25% globálnych vojenských výdavkov a niekoľkonásobne viac ako Rusko.
REALITA: Európske členské štáty NATO vrátane Turecka vynakladajú na obranu spolu približne 270 miliárd dolárov, druhú najvyššiu sumu na svete po USA (približne 15% globálnych výdavkov). Čína vynakladá približne 216 miliárd dolárov (12%) a Rusko 84,5 miliárd (5%). Výška výdavkov prirodzene závisí aj od veľkosti štátov. Kým populácia Ruska je menšia než 145 miliónov, populácia európskych členských štátov NATO dosahuje až 560 miliónov, teda skoro štyrikrát toľko (výška vojenských výdavkov je naproti tomu iba trojnásobná). A to stále nehovorí nič o tom, aká služba sa dá za spomínané prostriedky zaobstarať. Keďže veľkú časť výdavkov na obranu tvoria personálne náklady, teda mzdy a dôchodky (v rámci štátov NATO sa ich podiel pohybuje medzi 35 a 80%, u drvivej väčšiny členských štátov vyše 50%), výsledná suma výdavkov na obranu je do veľkej miery závislá na výške miezd. Kým priemerná mzda v Rusku je do 600 eur, v Nemecku a Francúzsku sa pohybuje nad 2000 eur a v Nórsku predstavuje 4000 eur. To znamená, že personálne náklady na ruského vojaka sú iba zlomkom toho, čo musia na jedného vojaka vynaložiť štáty aliancie. Celkové výdavky sú však stále len čiastočná informácia. Dôležité je poznať aj trendy vývoja. Za posledné desaťročie klesli výdavky na obranu v Spojených štátoch o 0,4% a v západnej a strednej Európe až o 8,3%. Rusko naopak v rovnakom období svoje obranné výdavky zvýšilo o 97% a Čína o 167%. V roku 2014 klesli výdavky USA medziročne o 6,5% a oproti roku 2010 o 19,8%. V roku 2015 má pokles amerických výdavkov na obranu ďalej pokračovať. V roku 2014 naopak stúpli ruské výdavky na obranu medziročne o 8,1% a v roku majú stúpnuť o ďalších 15%. V roku 2012 sa výška výdavkov na obranu v Rusku vyšplhala na úroveň 4,5% HDP. Výšku výdavkov v Európe treba vnímať v kontexte jej ekonomickej vyspelosti, veľkosti populácie a trendov vývoja, nie len v jednoduchom porovnaní celkových výdavkov.
SLOVENSKO DÁVA NA OBRANU PRIVEĽA
TVRDENIE: Nemôžme si dovoliť dávať viac na obranu, zabrzdilo by to rozvoj životne dôležitých odvetví. Pri súčasnom tempe rastu výdavkov na zbrojenie aj tak nemáme šancu držať krok s priemyselne rozvinutým svetom. Súčasné výdavky nám bohato stačia.
REALITA: Rozpočet na obranu sa od roku 2009 prepadol o vyše štvrtinu. Kým v roku dosahovali obranné výdavky približne 1 miliardu eur, dnes sa pohybujú zhruba na úrovni 750 miliónov. V pomere k výške HDP je prepad ešte badateľnejší, z 1,5% HDP sme sa dostali na 1% úroveň (hoci štandardom v NATO sú 2%). Na samite NATO vo Walese prezident Andrej Kiska, na základe dohody s predsedom vlády a ministrami zahraničných vecí, obrany a financií, spojencom prisľúbil, že Slovensko zvýši výdavky na obranu do roku 2020 na úroveň 1,6% HDP. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017, schválený poslancami minulý rok, však napriek tomu počíta so zachovaním súčasnej úrovne financovania obrany na úrovni okolo 1%. Výsledkom dlhodobo nedostatočného financovania sa stal katastrofálny stav a koniec životnosti prakticky všetkého: stíhačiek, helikoptér, dopravných lietadiel, tankov, pozemnej techniky, ručných zbraní, či radarov. Rozbehnutie množstva nákupov v poslednom období je nevyhnutným dôsledkom dlhodobého zanedbávania, no ich financovanie bez skutočného navýšenia obranného rozpočtu by bolo ohrozené. Argument, že pre čoraz vyššie ceny špičkovej vojenskej techniky nemáme šancu udržať krok s vyspelým svetom, navádza na rezignáciu na vlastnú bezpečnosť. Nik od Slovenska nežiada vojenskú silu na úrovni Veľkej Británie. V systéme kolektívnej obrany je však dôležité, aby sme k budovaniu vojenských spôsobilostí aliancie prispievali primerane k našej veľkosti a sile ekonomiky. Slovensko si nemôže dovoliť lietadlovú loď alebo stealth stíhačky. V množstve prípadov si však vieme zabezpečiť špičkovú techniku v rozumnej miere sami (napríklad lietadlá Spartan a vrtuľníky Black Hawk) alebo v spolupráci so spojencami (napríklad systém veľkých bezpilotných monitorovacích lietadiel AGS).
NAŠE PENIAZE NA OBRANU SA MINULI V AFGANISTANE
TVRDENIE: Slovenská armáda potrebuje modernizáciu na ktorú nie sú peniaze, lebo sa minuli na budovanie armády v Afganistane, ktorá je dnes už oveľa modernejšia ako tá slovenská.
REALITA: Za posledných 10 rokov sa celková výška výdavkov na operácie krízového manažmentu v zahraničí (z ktorých väčšina bola použitá na operáciu ISAF v Afganistane) pohybovala v rozmedzí od 16,6 miliónov eur v roku 2004 (2,2% z obranného rozpočtu) do 48,7 miliónov eur v roku 2010 (5,8% z obranného rozpočtu). Naša účasť na operáciách má okrem politického, morálneho a bezpečnostného rozmeru aj vojenský význam, keďže vojakom slúži na preverenie a zlepšovanie ich pripravenosti lepšie ako akýkoľvek tréning alebo cvičenie. Vysielanie našich vojakov bolo často jediným účinným argumentom pre aspoň čiastočnú modernizáciu (napríklad osobná výstroj a výzbroj vojakov). Na samotné budovanie afganskej armády Slovensko počas celej doby trvania misie ISAF finančne neprispelo.
