Pocity potvrdili aj dáta. Dezinformačné médiá pred voľbami podporovali kotlebovcov

Pocity potvrdili aj dáta. Dezinformačné médiá pred voľbami podporovali kotlebovcov

Dezinformačné médiá referovali o ĽSNS ešte o 25% častejšie ako weby štandardných médií. 

Mimovládne organizácie Globsec a MEMO 98 preskúmali predvolebný obsah štandardných ale aj tých menej štandardných médií (dezinformačných). Podrobné výsledky nedávno zverejnili v štúdii. Prvú polovicu spracovala organizácia MEMO 98 a druhú Globsec. 

Metodológia výskumu kombinovala kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prezentácie kandidujúcich strán v televízii, online médiách ale aj na sociálnych médiách. 

RTVS a TA3 tlačili SNS. Potvrdili čísla 

Analytici zistili, že dominantným zdrojom informácií bola pre občanov televízia, ktorú ako zdroj na prvom mieste uviedlo 52 percent opýtaných. Online média ako prvotný zdroj informácií slúžila pre 17 percent ľudí a sociálne siete pre deväť percent. 

RTVS sa vo svojom spravodajstve najviac venovala stranám vtedajšej vládnej koalície (Smer-SD, SNS, Mosti-Híd). V diskusných reláciách RTVS bola najčastejšie zastúpená strana SNS. Podľa analytikov RTVS jednoznačne nebola nestranná, SNS dostala neproporčne veľký priestor v spravodajstve aj v diskusných reláciách. 

SNS dominovala aj v spravodajstve a diskusiách na TA3, kde získala až 20 percent politického priestoru. TV Markíza venovala skoro rovnaký čas vládnej koalícii a demokratickej opozícii. 

Výskum televízií prebiehal od 14. januára do 24. februára a pokrýval hlavné spravodajské a diskusné relácie televízií RTVS, TA3, TV Markíza a TV JOJ.

Štandardné kriticky, dezinformačné pozitívne

Zaujímavé je porovnanie referovania o politických stranách v štandardných online médiách (Aktuality.sk, Sme.sk, Denník N, Hospodárske noviny atď.) a online médiách s problematickým obsahom, medzi ktoré autori zaradili Hlavné správy a Hlavný denník.

Štandardné média referovali o všetkých politických subjektoch neutrálne alebo kriticky. Viac kritické boli k vládnym stranám a k fašistickej ĽSNS. Hlavné správy a Hlavný denník písali o ĽSNS viac v pozitívnom svetle ako v negatívnom. Pomer pozitívnych a negatívnych zmienok bol 19,6 k 3,2 percentám, zvyšok tvorili neutrálne správy. 

Taktiež viac pozitívne ako negatívne písali aj o vládnej strane Smer-SD (pomer 7,5 k 4,4 percentám).  

Najviac interakcií na Facebooku 1,22 milióna získala strana OĽaNO. Spomedzi politikov bol v tomto smere najúspešnejší obdivovateľ marxizmu Ľuboš Blaha s 1,29 milióna interakcií. 

ESET, liberáli a zapredané média

Analytici Globsecu monitorovali online priestor v troch obdobia počas piatich mesiacov od 1. októbra do 15. november, od 16. novembra do 26. januára a od 27. januára do 2. marca, teda do monitoringu zahrnuli aj dva dni po voľbách. 

Spolu monitorovali 904 zdrojov, ktoré rozdelili do piatich skupín: 

  1. Weby štandardných médií
  2. FB stránky štandardných médií
  3. Weby s problematickým obsahom
  4. FB stránky s problematickým obsahom 
  5. Otvorené FB skupiny s problematickým obsahom

Otvorené FB skupiny s problematickým obsahom tvoria špecifickú kategóriu medzi skúmanými kategóriami, pretože ich obsah tvoria priamo užívatelia Facebooku. 

Až 20 percent príspevkov vo FB skupinách s problematickým obsahom tvorili správy o údajnom zasahovaní do volieb. Aktérmi tohto zasahovania do volieb mali byť prieskumné agentúry, mimovládne organizácie a ESET s liberálmi. 

Analytici sa zaoberali aj najčastejšími naratívmi webov, FB stránok a otvorených skupín s problematickým obsahom. V tejto časti informačného spektra dominoval naratív Liberalizmus ako hrozba. Tento naratív démonizuje ideológiu liberalizmu, liberálne strany a jeho dôsledkom je okrem iného aj spochybňovanie systému liberálnej demokracie. 

Liberalizmus bol často asociovaný s údajnou zvrátenou normalizáciou sexuálnych úchyliek s cieľom zničiť „tradičnú spoločnosť“. 

Medzi ďalšie rozšírené naratívy patrili tie o zasahovaní do volieb konšpiračné naratívy a naratívy o oligarchoch a mainstreamových médiách, ktorým sa nedá veriť. 

Po naratíve o hrozbe liberalizmu nasledovala téma o oligarchoch a ich údajnom prepojení na mainstreamové média. 

Obe naratívy boli používané v kombinácii s cieľom oslabiť dôveru ľudí v nezávislú a investigatívnu žurnalistiku a posilniť ich záujem o dezinformačné média. 

Náklonnosť dezinformátorov k ĽSNS

ĽSNS sa v januári dostala na druhé miesto v prieskumoch verejnej mienky a začali sa protesty na ich mítingoch čo sa odrazilo aj v pozornosti, ktorú jej venovali mainstreamové média. Od januára analytici evidovali najviac zmienok v štandardných médiách práve o ĽSNS. Po voľbách najviac pozornosti dostávala OĽaNO.

Web a FB stránky s problematickým obsahom referovali o ĽSNS ešte o 25 percent častejšie ako štandardné média. Pri referovaní o ĽSNS na problematických weboch a FB stránkach bola citeľná ich podpora. 

K silnej podpore ĽSNS prispeli aj kotlebovské stránky ako Magazín 1 a Prehľad správ, ktoré stavali ĽSNS do centra pozornosti a spolu s ďalšími webmi a FB stránkami s problematickým obsahom propagovali ich aktivity.