Pokračujúci (ne)úspešný boj Facebooku s koronavírusom

Spolu s koronavírusom sa objavilo veľké množstvo dezinformácií. Facebook sa podľa vlastných vyjadrení snaží na tieto skutočnosti reagovať. Do akej miery je však úspešný?

Minulý týždeň predstavil Facebook nové opatrenia v boji s nepravdivými informáciami o koronavíruse. Nadväzujú na sériu predchádzajúcich krokov, ako napríklad zriadenie informačného centra o koronavíruse alebo ponuka bezplatných reklám pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) a iné zdravotnícke inštitúcie.

Spoločnosť zvýšila finančné prostriedky pre organizácie zaoberajúce sa fact-checkingom v mnohých častiach sveta. Facebook zároveň rozšíril spoluprácu na viac ako 60 organizácií. Vďaka tomu funguje fact-checking vo viac ako 50 jazykoch.

V prípade, že fact-checker označí nejakú správu za klamlivú, Facebook zníži jej viditeľnosť a zároveň ju označí varovným štítkom. Vďaka tomu sa napríklad počas marca podarilo takto označiť až 40 miliónov príspevkov. Ako Facebook ďalej informuje, až 95% užívateľov sa rozhodlo neotvoriť správu, na ktorej sa nachádzalo varovné označenie.

Facebook bude navyše po najnovšom upozorňovať ľudí, ktorí nejakým spôsobom reagovali na dezinformačnú správu, že príspevok obsahoval nepravdivé informácie a bol zmazaný. Zároveň budú títo ľudia nasmerovaný na správy WHO.

Ako je to v skutočnosti?

Facebooku sa však stále nedarí vyhrať boj nad dezinformáciami. Spoločnosť Avaaz zistila, že milióny ľudí sú stále vystavení hoaxom a výmyslom. Podľa zverejnenej analýzy, veľké množstvo správ zostáva na Facebooku bez adekvátneho označenia aj napriek tomu, že ich fact-checkeri odhalili ako nepravdivé.

Navyše, Facebook reaguje príliš pomaly, niekedy trvá až 22 dní, kým spoločnosť označí správu varovným štítkom. Za ten čas sa však informácia dokáže dostať k veľkému množstvu ľudí.

V neposlednom rade, Facebooku sa nedarí zachytiť dezinformácie, ktoré sa objavujú v skupinách na sociálnej sieti. Problém sa týka verejných aj súkromných skupín. Aj napriek tomu, že spoločnosť sľúbila, že takéto stránky bude odhaľovať a rušiť, sociálne siete sú stále plné medicínskych hoaxov, ktoré dokážu ohroziť životy.

Ako problém sa navyše javí fact-checking, ktorý funguje aj na Slovensku. Od februára tohto roku je síce aktívna táto služba aj u nás a v Česku v spolupráci s francúzskou tlačovou agentúrou Agence France Presse, no obe krajiny majú však iba po jednom špecialistovi. Fact-checkerom na Slovensku je Róbert Barca.

Jeden človek na hodnotenie príspevkov v celej krajine je však veľmi málo. Nie je preto prekvapením, že sa v slovenskom prostredí nedarí odhaliť veľké množstvo nepravdivých alebo skreslených informácií o koronavíruse.

ŽIADNE KOMENTÁRE