Sociálne siete s možnosťou dostať sa miliardám ľudí priamo do mobilov umožnili vytvoriť úplne nový segment podnikateľov s pravdou a klamstvom. Výskumný projekt Oxford Internet Institute (OII), ktorý patrí pod Oxfordskú univerzitu, poukazuje na to, že politici (ale aj štáty) si čoraz viac najímajú súkromné spoločnosti na šírenie dezinformácií. Tieto firmy tak za peniaze úmyselne šíria klamstvá a hoaxy. Škandál s Cambridge Analytica minimálne eticky pochybné podnikanie nezastavilo.
Inštitút zmapoval, že v roku 2020 niekoľko dodávateľských firiem viedlo dezinformačné kampane v až 48 krajinách. V roku 2018 ich našli 21 a v roku 2019 v 25 krajinách, čo má potvrdzovať rastúci trend.
Podľa výskumu oxfordského inštitútu trh s „prenájmom dezinformácii“ prekvitá. Súkromní dodávatelia pomáhajú určiť, na ktoré skupiny sa majú správy zamerať, a potom podnecujú vývoj určitých politických správ, buď prostredníctvom falošných účtov, botov alebo automatizovaných účtov.
Vedci tvrdia, že výdavky na tieto kampane sú vo výške najmenej 50 miliónov eur, aj keď skutočná suma môže byť oveľa vyššia. Najatie tretej strany na šírenie dezinformácií umožňuje politickým skupinám držať sa “v rámci mantinelov” a vyhnúť sa sankciám.
Napríklad minulý rok Facebook uviedol, že niektoré predvolebné online aktivity súvisia pravdepodobne s mládežníckou pro-trumpovskou organizáciou Turning Point USA. Propagandu však zabezpečovala marketingová firma Rally Forge. Facebook zakázal Rally Forge, avšak Turning Point unikol akýmkoľvek trestom.
Celosvetový problém s pravdou
Výskumníci z OII zaznamenali od roku 2018 viac ako 65 spoločností ponúkajúcich tzv. výpočtovú propagandu ako službu. V praxi to znamená, že si možno objednať šírenie klamstiev.
Aktívne sú na všetkých kontinentoch. Napríklad kanadskú PR firmu Estraterra zakázal Facebook po tom, čo našiel kampaň zahŕňajúcu Salvádor, Argentínu, Uruguaj, Venezuelu, Ekvádor a Čile.
Americký profesor Sam Wolley, ktorý se venuje propagande, priznáva, že sa doteraz pozerali na šírenie dezinformácii nesprávne. „Dlhú dobu naše vnímanie propagandy a dezinformácií bolo také, že pochádzajú od vlád, namiesto toho, aby sme pripustili, že sú súčasťou komerčného podnikania,“ konštatoval profesor z Texaskej univerzite v Austine.
„Uvedomili sme si, že veľa firiem, ktoré vytvárajú dezinformácie online, má sídlo aj v demokratických krajinách a mnohé na maskovanie svojich aktivít používajú marketingový žargón, ako napríklad reputácia na prenájom, pokračuje profesor Woolley.
Výskumníčka z Harvardu Oumou Lyová zároveň konštatuje, že techniky manipulácie sa výrazne zdokonalili a sú pomerne sofistikované. „Medzi techniky patrí nakupovanie priestoru na komentáre, umelé prepájanie kľúčových slov s hľadanými výrazmi na zvýšenie viditeľnosti a tzv. prepieranie príbehov vo vytvorených médiách, ktoré dodávajú príbehom väčšiu dôveryhodnosť” uviedla Lyová s tým, že firmy pre svojich klientov ovplyvňujú verejnú mienku, no nie vždy pravdou a faktami, ale naopak výmyslami a hoaxami.
Propaganda síce nie je nič nové, ale sociálne siete zmenili jej formu. Aktuálne sú hlavným kanálom najmä politickej komunikácie pre viac ako miliardu ľudí na svete a to je obrovský trh na šírenie propagandy a dezinformácií. Podľa prieskumu OII, Facebook a Twitter odstránili od januára 2019 do novembra 2020 asi 317 000 účtov a stránok, ktoré vyslovene klamali alebo zavádzali.
