Pre utečeneckú kauzu skončil riaditeľ nemeckej tajnej služby

Pre utečeneckú kauzu skončil riaditeľ nemeckej tajnej služby

Hans-Georg Maassen spochybnil video z násilných protestov v Chemnitzi, spôsobil tým napätie vo vládnej koalícii.

Riaditeľ nemeckého Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV) minulý týždeň odstúpil. Dôvodom je jeho reakcia na augustové udalosti vo východonemeckom meste Chemnitz.

Počas protestov po zabití nemeckého občana Daniela Hillinga, z ktorého je podozrivý prisťahovalec z Iraku, vtedy došlo k násilnostiam.

Očití svedkovia tvrdili, že nepokoje, ktoré vyvolali pobúrenie aj za hranicami Nemecka, sprevádzali xenofóbne pokriky, násilie a nacistické pozdravy.

Hans-Georg Maassen vyvolal nevôľu tým, že bez dôkazov spochybnil autentickosť videa z nepokojov, ktoré antifašistická stránka Antifa Zeckenbiss uverejnila na svojom Facebooku. Podľa Maassena bolo úlohou videa šíriť v spoločnosti dezinformácie.

Angela Merkelová s jeho postojom nesúhlasila. Video z Chemnitzu je podľa nej jasným dôkazom prejavu nenávisti voči migrantom.

Názor exriaditeľa civilnej kontrarozviedky má blízko k politickým názorom protimigrantskej strany AfD. Jej podpredseda obvinil Merkelovú zo šírenia falošných správ o tom, čo sa v Chemnitzi v skutočnosti odohralo.

Maassen síce musel z rozviedky odísť, ale de facto mal byť povýšený na tajomníka na ministerstve vnútra s vyšším platom, než aký poberal v tajnej službe. Rozhodol o tom predseda koaličnej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a minister vnútra Horst Seehofer.

Kritici to označili za „nezmyselné odmeňovanie za nelojálne správanie a prepojenie na radikálnu stranu AfD“. Maassenov postoj voči udalostiam v Chemnitzi vyvolal vážne obavy, že politická scéna v Nemecku je voči radikálnej pravici príliš tolerantná.

Na žiadosť predsedníčky SPD sa preto v nedeľu stretli predsedovia koaličných strán. Dohodli sa, že z Maassena nebude tajomník, ale zvláštny poradca na ministerstve vnútra s rovnakým platom ako doteraz.

Medzitým pokračuje vyšetrovanie zabitia Daniela Hilliga. Obvineného Iračana tri týždne po zatknutí prepustili. Podľa jeho právnika Ulricha Dost-Roxina bolo zadržanie „nezákonné“ a obvinil úradníkov a politikov, že ho využívajú na politické účely. Tvrdí, že Yousufa A. väznili bez dôkazov o jeho vine.

Po zadržaní totiž neexistoval dôkaz o tom, že by bol spolupáchateľom. Svedkovia ho ani nedokázali identifikovať podľa fotografií z miesta činu. Našiel sa síce zakrvavený nôž, ale neboli na ňom mužove odtlačky prstov. Priame dôkazy teda naozaj neexistovali a to je dôvod, prečo si právnik podozrivého irackého muža myslí, že proces je vo veľkej miere spolitizovaný.