Prečo je česká tajná služba otvorenejšia verejnosti ako slovenská?

Kým česká tajná služba o bezpečnostných hrozbách otvorene informuje, naša ich zbytočne tají.

Bezpečnostná informačná služba (BIS) Českej republiky zverejnila neutajovanú verziu výročnej správy za rok 2016, ktorú pravidelne predkladá parlamentu a verejnosti. Ponúka v nej celkový prehľad a hodnotenie hrozieb pre Českú republiku, ktorých charakteristika a forma sú si aj vzhľadom na národné záujmy a geografickú blízkosť so Slovenskou republikou veľmi podobné.

Na rozdiel od správy BIS Slovenská informačná služba podobný prehľad hrozieb pre Slovensko  verejnosti neposkytuje. Zatiaľ sa napriek svetovým trendom zverejňovania drží tradície utajovania a uzavretosti pred verejnosťou.

SIS síce zverejňuje neutajovanú časť, ale vždy ide o veľmi krátku bezobsažnú správu, z ktorej sa konkrétne hrozby nedajú odhadnúť. Preto sú naši experti často odkázaní na hodnotenia veľmocí a okolitých krajín, ktoré informácie o možných rizikách štandardne zverejňujú.

Konkrétnejšiu výročnú správu síce SIS každoročne predkladá Národnej rade SR, ale rokuje sa o nej v utajovanom režime. Výsledkom je, že verejnosť nevie posúdiť, ako hrozby vnímajú jednotliví politici. Nevieme teda, či ich naši predstavitelia berú vážne, alebo ich ignorujú.

Môžeme si to len domýšľať napríklad vďaka tomu, že parlament doteraz z politických dôvodov neschválil kľúčové strategické dokumenty (bezpečnostná, obranná a vojenská stratégia).

Stojí za zamyslenie, ako takáto absencia zhody na hrozbách na Slovensku ovplyvňuje budovanie bezpečnosti a obrany. Aj práve prebiehajúca modernizácia Ozbrojených síl Slovenskej republiky za miliardy eur by mala byť (dúfajme, že aj je) uskutočňovaná na základe zistených hrozieb a s odhodlaním novú techniku v prípade potreby efektívne nasadiť. Opäť však platí, že verejnosť môže iba hádať, či sa tak deje. Ako môžu bežní ľudia vyhodnotiť, či politici berú našu bezpečnosť naozaj vážne alebo zo svojich politických pozícií iba čerpajú výhody?

Slovenská republika je v oblasti diskusie o hrozbách a ne/zverejňovaní výročných správ v rámci celého vyspelého sveta výnimkou. Stačí si prečítať výročné správy Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky a ďalších, kde otvorene hrozby menujú a predkladajú ich verejnosti na hodnotenie a diskusiu. V týchto krajinách sú následne politici pod tlakom verejnosti a ich zlyhania sú tak omnoho viditeľnejšie.

Ako je možné, že SIS a naše politické špičky odmietajú tieto informácie zverejňovať, keď to robia všetci okolo nás? Na Slovensku síce neexistuje žiadny zákon ani predpis, na základe ktorého by to SIS mala robiť, ale ide o inštitúciu platenú z našich daní, ktorá by mala podliehať aspoň čiastočnej verejnej kontrole.

Presne v tomto duchu česká BIS zverejňuje svoje neutajované výročné správy, ktorých informácie sú, samozrejme, pri hodnotení hrozieb v rozpore s argumentáciou niektorých politikov. To zároveň verejnosti umožňuje urobiť si lepší obraz nielen o hrozbách, ale aj o postojoch jednotlivých politikov alebo politických strán k vnímaniu hrozieb pre vlasť.

V stručnosti uvádzame prehľad niektorých bezpečnostných hrozieb, ktoré definovala BIS:

  1. Migrácia

Migrácia nemala v roku 2016 na Českú republiku zásadný vplyv. Pozitívnu úlohu v tom zohrala aj dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom o zvýšených bezpečnostných opatreniach, ktoré na vonkajších hraniciach Únie brzdia migračné vlny. Správa však zároveň konštatuje, že české protiimigračné hnutia majú napriek minimálnemu vplyvu migrácie na ČR významný polarizačný efekt na spoločnosť a následné spochybňovanie demokratických hodnôt.

  1. Extrémizmus

Pravicová extrémistická scéna sa koncom roka 2016 nachádzala v kríze. Nepomohli jej ani protiimigračné a protiislamské témy. Dôvodom je, že tieto skupiny zohrávajú v celom protimigračnom hnutí len marginálnu úlohu.

  1. Vplyv dezinformačných aktivít Ruska, Číny a Iránu

Ruskými prioritami v Česku boli spravodajské operácie na ovplyvňovanie verejnej mienky v kontexte vojny na Ukrajine a v Sýrii. Jednou z najvýznamnejších hrozieb zostáva aktivita ruského diplomatického zboru v podobe nedeklarovaných spravodajských dôstojníkov s diplomatickým krytím.

Zároveň sa zvýšil počet čínskych spravodajských operácií, pri ktorých bola využitá aj čínska komunita žijúca v Česku.

Zintenzívnili sa aj aktivity spravodajskej služby Iránu, ktorá pri nich úzko spolupracovala s hnutím Hizballáh, ktoré je v Európe dosť aktívne.     

Výročnú správu BIS nájdete tu: https://www.bis.cz/vyrocni-zprava16e1.html?ArticleID=1136

ŽIADNE KOMENTÁRE