Prípad Moldavsko: silná ruská propaganda nie je ničím výnimočným ani tu

Rusko je jedinou nádejou, Západ zas zdrojom všetkých problémov. Aj to sú výsledky monitoringu vysielania ruských televíznych kanálov Združením nezávislej tlače (API) v Moldavsku.

Moldavská organizácia API jeden mesiac monitorovala päť ruských televíznych staníc, ktoré vysielajú priamo v moldavských domácnostiach. Zamerala sa na štátne stanice Prvý kanál a RTS, súkromné stanice REN TV a STS a stanicu NTV, ktorú vlastní Gazprom. Monitorované bolo predovšetkým spravodajstvo, analytické programy, talk-show či iné relácie s hosťami v štúdiu, zábavné programy, ale aj ruské dokumenty a filmy.

Dôraz bol kladený predovšetkým na citlivé témy, ako sú situácia na Ukrajine, vzťah Ukrajiny a Ruskej federácie, vzťahy v rámci Európskej únie, vzťah USA – Rusko, NATO, ale aj vnútorná situácia v Moldavsku a vojenské konflikty po celom svete. Monitoring sa zameriaval aj na obsah, ktorý sa venoval geopolitickým záujmom Ruska, osobnosti Vladimíra Putina, či na obsah, ktorý oponuje európskej kultúre a hodnotám.

Výsledky monitoringu sú jednoznačné, Západ – predovšetkým Spojené štáty americké, Európska únia a NATO – sú zodpovedné za všetko negatívne, čo sa vo svete deje. Naopak Ruská federácia na čele s prezidentom Putinom sú jedinými bojovníkmi za mier, proti terorizmu a za obranu hodnôt demokracie a kresťanstva. Stanice prezentovali problémy selektívne, bez uvedenia overiteľných zdrojov, za použitia obrazových trikov a videozáznamov z filmov, výsmešných obrazových skečov a náčrtov, a zosmiešňovaním hostí, ktorí mali odlišný názor na problém.

Okrem toho, podľa API tieto kanály prinášali správy, ktoré označovali Ukrajinu ako neúspešný štát ovládaný skorumpovanými jednotlivcami, štát výhradne zodpovedný za vojenské konflikty vo východnom regióne. Prevládali tiež názory, že Únia morálne upadá a je na pokraji rozpadu, ako aj to, že cieľom USA a Severoatlantickej aliancie je destabilizácia a vojna. Kritika neobišla ani niektorých popredných predstaviteľov štátov EÚ, predovšetkým tých z Nemecka a Francúzska, ktorých ruské médiá označujú za neschopných riešiť krízové situácie a závislých od vôle Američanov.

Šírenie falošných alebo zavádzajúcich informácií ovplyvňuje verejnú mienku a je bezpochyby nebezpečným nástrojom v rukách štátov a ich médií. Príkladov je mnoho, od „neškodného“ poškodzovania dobrého mena až po zasahovanie do volieb v USA.

V prípade Moldavska predstavujú dezinformačné kampane osobitné riziko. V decembri 2016 v prezidentských voľbách zvíťazil Igor Dodon, ktorý vo volebnej kampani sľuboval odklon krajiny od partnerstva s Európskou úniou. Na januárovej tlačovej konferencii počas návštevy ruského prezidenta Putina vyhlásil, že partnerstvo s EÚ Moldavsku neprinieslo nič dobré. Podľa prezidenta mal export do EÚ ešte poklesnúť a Moldavsko stratilo aj prístup na ruský trh. V prípade výhry jeho strany v parlamentných voľbách v roku 2018 dúfa v zrušenie asociačnej dohody s EÚ, ku ktorej Moldavsko pristúpilo v roku 2014. Avizoval tiež začiatok rokovaní o vstupe do Eurázijskej ekonomickej únie, ktorá v súčasnosti združuje Bielorusko, Ruskú federáciu, Kazachstan a Arménsko.

Oficiálne štatistiky odporujú prezidentovým slovám. Od roku 2014 do roku 2017 získal Kišinev pomoc od EÚ vo výške 335 miliónov EUR a export vzrástol o 27 %. Obyvatelia Moldavska tiež získali bezvízový vstup na územie EÚ.

Politická situáciu v Moldavsku je špecifická aj v dôsledku zmrazeného konfliktu na severovýchode Moldavska v Pondestersku. Región zaberá približne 17% moldavského územia s takmer 600 tisíc prevažne rusky hovoriacimi obyvateľmi, ktorí sa na území usídlili počas komunizmu za Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. Na prelome rokov 1991 a 1992 v Podnestersku prebehla vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré podporila sovietska armáda umiestnená v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny, ktoré vzápatí vyhlásili dodnes nikým neuznaný samostatný štát. V Podnestersku sa dnes sústreďuje obchod so zbraňami, odkiaľ prúdia do ďalších konfliktných oblastí v Gruzínsku a na Ukrajine, kde sa Rusko vojensky angažuje.

Celú štúdiu API si môžete prečítať tu.

 

ŽIADNE KOMENTÁRE