Rusi chcú trestať väzením cudzincov, ktorí nespravujú sovietske pamätníky podľa predstáv Kremľa

Bývalý pamätník sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi v Prahe 6. Zdroj: cs.wikipedia.org

Jediný správny výklad dejín je ten ruský. Kremeľ sa neustále rýpe vo vnútorných záležitostiach krajín najmä z bývalého východného bloku.

Koncom augusta minulého roku vznikla medzi Českom a Ruskom diplomatická roztržka kvôli soche sovietskeho maršala Koneva, ktorý sa síce podieľal na oslobodzovaní Československa od nacistov, ale zároveň spolupracoval na krvavom potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956 a na invázii do Československa v roku 1968. 

Neznámy páchateľ totiž podstavec sochy oblial červenou farbou a napísal na neho „Ne krvavému maršálovi! Nezapomeneme“. Následne primátor Prahy 6 Ondřej Kolář prišiel s nápadom o premiestnenie sochy, voči tomu sa však postavilo Rusko. 

Vtedajší ruský minister kultúry Vladimir Medinsky prirovnal Kolářa k nacistom a ruské štátne média spolu s výdatnou pomocou českých a slovenských dezinformačných webov a niektorých politikov spustili masívnu propagandistickú kampaň. 

Celé dianie okolo premiestnenia sochy Koneva prehľadne a obsažne spracovala Anna Jordánová z Asociácie pre medzinárodné otázky pre portál StopFake. 

Tretieho apríla 2020 nakoniec sochu Koneva z pôvodného miesta odinštalovali a previezli do depozitára. Socha bude súčasťou plánovaného Múzea pamäti 20. storočia. Na mieste sochy má vzniknúť pamätník osloboditeľov Prahy. 

Postup mestskej časti kritizovali okrem dezinformačných médií a Ruska aj český prezident Miloš Zeman, českí komunisti, či ruské veľvyslanectvo v Prahe. 

Dymovnice na ambasáde

Ako odvetu za tento postup Prahy zaútočili ruskí nacionalisti na českú ambasádu v Moskve. Maskovaní členovia moskovskej pobočky národných boľševikov hodili do areálu veľvyslanectva dymovnice a na plot zavesili plagát s nápisom „Stop fašizmu“

Národní boľševici sa združujú v strane Iné Rusko, ktoré vníma odstránenie sochy v Prahe ako súčasť obecného trendu medzi európskymi vládami, ktoré sa snažia zmeniť výsledky druhej svetovej vojny a znížiť tak zásluhy sovietskeho ľudu na porážke nacizmu. České úrady sa tak podľa nich snažia ospravedlňovať fašizmus. 

Strana Iné Rusko nie je oficiálne zaregistrovaná a nezúčastňuje sa volieb. Na svojom webe uvádza, že „Naše tanky budú v Prahe“

Nie len ruskí nacionalisti, ale aj ruské štátne média a politická reprezentácia využívajú často taktiku označovania svojich kritikov a kritikov sovietskej politiky za fašistov. Týmto ad hominem útokom sa snažia o relativizáciu kritiky a zároveň pasujú samých seba do pozície antifašistov. 

Za pamätníky do basy  

To nie my, to oni. Ruská politická reprezentácia obvinenia z ohýbania histórie odmieta a práve svojich oponentov obviňuje zo zneužívania histórie na politické účely. 

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok siedmeho apríla dokonca podpísal zákon, ktorý počíta s najvyšším trestom až päť rokov väzenia za poškodzovanie a ničenie pamätníkov ruským obetiam druhej svetovej vojny. 

Zaujímavé je, že tento zákon má platiť na území Ruska a aj v zahraničí. Tresty majú ukladať ruské súdy. Ako to bude v praxi vykonateľné, je otázne, lebo to naráža na medzinárodné dohody.

Hoci socha Koneva v Prahe nebola zničená, ale len premiestnená do pripravovaného múzea, ruský minister obrany Sergej Šojgu žiada stíhať aj vinníkov zničenia sochy Koneva. Podozrivými majú byť členovia mestskej samosprávy. 

Rusko od krajín strednej Európy síce vyžaduje starostlivosť o pamätníky svojich obetí vojny, ale samo starostlivosť o pamätníky československých legionárov, ktorí pred sto rokmi bojovali proti boľševikom zanedbáva.

České ministerstvo obrany dokonca v roku 2019 neposlalo do Ruska peniaze na starostlivosť o pamätníky, pretože Rusko sa o ne nestará a ktovie kde končia české peniaze. 

V jednom prípade české ministerstvo obrany poslalo šesť miliónov korún na opravu pamätníka legionárov vo Vladivostoku, peniaze sa však v Rusku niekde stratili. V meste Samara sa ostatky českých legionárov dokonca dostali na skládku. 

Litva bojuje proti ruským snahám o falšovanie histórie

Vo februári sme písali o tom, že Estónsko v parlamentnom uznesení odsúdilo ruský historický revizionizmus. 

Nedávno sa k Estónsku pridala aj Litva. Miestny parlament jednomyseľne schválil rezolúciu odsudzujúcu ruský historický revizionizmus a vyzval Európu k odporu voči falšovaniu dejín. 

Litovskí poslanci sa v rezolúcii vyjadrili, že si vážia obete účastníkov vojny, ktorí bojovali proti nacizmu. Zároveň však poslanci pokladajú za nutné odsúdiť ruské snahy o bagatelizáciu úlohy Sovietskeho zväzu pri rozpútaní druhej svetovej vojny a sovietskych zločinov v strednej a východnej Európe počas a po vojne.

Litva upozorňuje, že koniec druhej svetovej vojny nepriniesol Litve a krajinám strednej a východnej Európy slobodu, ale len ďalšie roky, tentokrát pod sovietskou komunistickou diktatúrou. 

Podľa rezolúcie Rusko falšuje dejiny a šíri dezinformácie, aby vyvolalo nedôveru v západných spoločnostiach a rozkol v Európskej únii a v NATO. Rezolúcia taktiež vyjadruje podporu Poľsku, ktoré častou obeťou ruského historického revizionizmu. 

ŽIADNE KOMENTÁRE