Rusi sa boja vývoja v Bielorusku: strašia tvrdou propagandou

V Bielorusku prakticky od pondelkového vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb prebiehajú občianske protesty spojené s násilím polície i tajnej služby proti vlastným obyvateľom. Dianie sledujú médiá po celom svete. Tie ruské, však majú vo všetkom jasno. Ide o sprisahanie Západu proti legitímnemu prezidentovi. A presne tak isto to vidia aj slovenskí dezinformátori a konšpirátori.

V nedeľu 9. augusta sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, ktoré „oficiálne“ vyhral večný prezident od roku 1994 Alexander Lukašenko so ziskom 80 percent hlasov. Hlavnej opozičnej kandidátke Sviatlane Cichanovskej volebná komisia určila desať percent.

Podobne ako iné voľby počas vlády prezidenta Lukašenka, ani tieto neboli podľa pozorovateľov slobodné, spravodlivé a výsledky boli s najväčšou pravdepodobnosťou zmanipulované.

Ešte pred voľbami pritom Lukašenko uväznil, alebo vyhnal z krajiny hlavných opozičných kandidátov, vrátane Cichanovskej manžela a práve kvôli tomu neplánovane kandidovala ona.

Napätá situácia v povolebnom Bielorusku

Prakticky od pondelkového vyhlásenia výsledkov prebiehajú vo viacerých bieloruských mestách proti Lukašenkovým praktikám rozsiahle protesty, ktoré však násilným spôsobom potláča bieloruská polícia spolu so špeciálnymi jednotkami OMON. V Minsku je prítomná aj armáda, ktorá blokuje vjazdy do centra mesta.

Ozbrojené zložky v postupe proti civilistom používajú vodné delá, slzný plyn či gumové projektily. Polícia od začiatku protestov zatkla už vyše šesť tisíc ľudí a dvaja ľudia pri protestoch zomreli. Desiatky ľudí sú zranených.

V Bielorusku vláda už v deň volieb vypla internet, aby sa protestujúci nemohli masovo organizovať cez sociálne siete. Podľa Lukašenka za problémami s internetom stoja kyberútoky zo zahraničia.

Polícia v Bielorusku zadržala aj niekoľkých novinárov, ktorí o protestoch informovali. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyzval Lukašenka na prepustenie zadržaných ruských novinárov.

Lukašenko tvrdí, že protesty sú riadené z Česka, Poľska a Veľkej Británie. Jadro protestujúcich podľa neho tvoria nezamestnaní ľudia s kriminálnou minulosťou. České ministerstvo zahraničia si už kvôli týmto tvrdeniam predvolalo bieloruského veľvyslanca, aby mu diplomaticky vyčistili žalúdok.

Bieloruská nositeľka nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič vyzvala Lukašenka k odstúpeniu. Pridali sa k nej aj stovky podnikateľov v informačných technológiách pod hrozbou odchodu z krajiny. Moderátor štátnej televízie Jevgenij Perlin dal kvôli „násiliu“ a „klamstvám“ výpoveď. Zamestnanci vo viacerých štátnych (!!!) strategických ale aj súkromných podnikoch vstúpili do štrajku.

Európska únia označila bieloruské voľby za neslobodné a nespravodlivé a za Lukašenkovú reakciu na protesty hrozí bieloruskému režimu sankciami.

Na dodržiavanie základných ľudských práv a ukončenie násilia vyzýva Lukašenka aj slovenský rezort diplomacie, prezidentka Zuzana Čaputová či niektorí slovenskí europoslanci a poslanci.

Cichanovská musela utiecť do Litvy

V pondelok po zmanipulovaných voľbách išla opozičná kandidátka Cichanovská podať oficiálnu sťažnosť na volebnú komisiu.

V budove ju však zadržiavali niekoľko hodín, dlho bola prakticky nezvestná, no nakoniec sa Cichanovská objavila v Litve. Tam podľa členky jej štábu Oľgy Kovaľkovovej musela odísť pod nátlakom bieloruských úradov spolu s vedúcou jej kampane Máriou Morozovou, ktorú uväznili ešte deň pred voľbami.

Podľa Kovaľkovovej nemala Cichanovská inú možnosť a upozornila na to, že časť jej štábu stále držia v Bielorusku ako rukojemníkov.

Bieloruské úrady však popierajú akýkoľvek podiel na odchode Cichanovskej do Litvy. Litovský minister zahraničia Linas Linkevičius potvrdil, že Cichanovská je v Litve v bezpečí.

Ruské štátne média vidia v protestoch západné sprisahanie

Podobný pohľad ako Lukašenko má na protesty najmä prokremeľská propaganda, ktorá sa snaží protesty relativizovať a diskreditovať.

Rusko si v Bielorusku vytvorilo širokú sieť servilných lokálnych médií, ktoré šíria vyslovene prokremeľskú propagandu.

Tieto média sa snažili už pred voľbami diskreditovať Cichanovskú a jej volebný tím. Spolu s Máriou Kolesnikovou a Veranikou Cepkalovou, ktoré ju sprevádzali na predvolebných mítingoch, označovali za európske feministky, ktoré zničia tradičné bieloruské hodnoty a ostatné európske krajiny obviňovali zo snahy o narušenie bieloruskej štátnosti.

Zatknutie 33 členov ruskej žoldnierskej wagnerovskej skupiny v Bielorusku, ktorým sa chválil samotný Lukašenko, ruské štátne média označili za, a teraz pozor, ukrajinskú provokáciu.

Samotné protesty v Bielorusku sú pre ruské média neprijateľnou farebnou revolúciou organizovanou zo Západu. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti obvinila Poľsko, že chce v Bielorusku krvavý majdan.

Ten istý naratív zvolila Moskva aj pri protestoch na Ukrajine, kde sa protestujúcim podarilo nakoniec vyhnať proruského skorumpovaného prezidenta Viktora Janukovyča. Toho neskôr aj odsúdili za vlastizradu.

Reakciu Európskej únie na zvolenie Lukašenka a nasledujúce udalosti v Bielorusku označil televízny kanál Rossija 1 za prejav dvojakých štandardov.

Tieto naratívy potvrdzuje aj organizácia Ukraine Crisis Media Center, ktorá tvrdí, že ruské štátne média píšu o bieloruských protestoch relatívne málo. Ak píšu, snažia sa relativizovať policajné násilie a demonštrantov vykresľujú ako agresívnych provokatérov.

Ruské štátne média navyše vo veľkej miere vychádzajú z bieloruských štátnych zdrojov, ktoré sa snažia protesty delegitimizovať. Dáta z nezávislých zdrojov ruské štátne média ignorujú.

Bieloruské protesty prirovnávajú k ukrajinskému majdanu a šíria tézu, že ten Ukrajincom nič dobré nepriniesol.

Konšpiračné prirovnávanie rôznych veľkých protestov k farebným revolúciám organizovaným zo Západu pritom prokremeľská propaganda využíva často (aj pri protestoch v Gruzínsku, Arménsku, USA, Hong Kongu atď.).

Slovenskí dezinformátori v jednom šíku s tými ruskými

Hlavné správy podobne ako ruské štátne média hovoria o ukrajinskom scenári v Bielorusku. Protesty prirovnávajú k ukrajinskému majdanu.

Cichanovskú prirovnávajú k Čaputovej, čo v rusofilnej dezinformačnej komunite nie je práve pozitívne prirovnanie. S Cichanovskou podľa dezinformátorov vraj spolupracujú pravicoví extrémisti. Tí sú síce v mnohých krajinách Európy, vrátane Slovenska, skôr rusofili, len v tom Bielorusku sú ako na potvoru protiruskí.

Hlavné správy zároveň kritizujú EÚ i slovenských politikov (prezidentku Čaputovú, ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka), ktorí prejavili solidaritu s bieloruskými protestujúcimi a označujú ich rétoriku za nedôveryhodnú.

Lukašenkov režim obhajuje aj konšpiračná stálica Zem a Vek, ktorý tiež hovorí o protestoch ako o „nežnom majdane“, kritizuje západné krajiny, ktoré sa ohradili proti násiliu z Lukašenkovej strany a tvrdí, že vraj v Bielorusku neexistuje schopnejší líder ako Lukašenko.

V podobnom duchu o bieloruskom majdane riadeným liberálmi a Západom píše aj InfoVojna.

ŽIADNE KOMENTÁRE