Decembrový výpad ruského prezidenta Vladimíra Putina voči Poľsku, že to práve oni môžu za druhú svetovú vojnu, nebola jednorázová akcia. Odvtedy sa kremeľské médiá pravidelne venujú Poľsku a neraz prekrúcajú historické fakty a šíria dezinformácie.
Diplomatickú roztržku medzi Ruskom a Poľskom spôsobila Putinova reakcia na septembrovú rezolúciu európskeho parlamentu k 80. výročiu začiatku druhej svetovej vojny. Tá hovorí o pakte Molotov – Ribbentrop ako o akte, ktorý pomohol naštartovať túto vojnu.
Putin spájanie dohody medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom so začiatkom vojny označil za „číry nezmysel“ a obvinil Poľsko, že sa zúčastnilo na delení Československa a vtedajšieho poľského veľvyslanca v Berlíne nazval „hajzlom a antisemitským prasaťom“.
Za tieto slová si Putin vyslúžil kritiku od poľskej vlády a Poliaci si taktiež predvolali ruského veľvyslanca vo Varšave. O tejto roztržke sme už písali tu.
Útoky na Poľsko pokračujú
Týmto sa však celý incident neskončil. Obe strany si ešte vymenili niekoľko ostrých odkazov a teraz v januári 2020, kedy si pripomíname 75. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime kremeľské média šíria dezinformácie o úlohe Poľska počas vojny, aby tak ospravedlnili počínanie Sovietskeho zväzu.
Kremeľské médiá postupujú presne v súlade s citátom anglického spisovateľa Georgea Orwella v románe 1984: „Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť – kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.“
Podľa agentúry Sputnik totiž Sovietsky zväz nenesie zodpovednosť za rozpútanie druhej svetovej vojny, pretože aj on bol obeťou nemeckej agresie. Faktom však ostáva, že v tajnom dodatku paktu Molotov – Ribbentrop si Sovietsky zväz spolu s nacistickým Nemeckom rozdelili Európu a 17. septembra 1939, teda necelé tri týždne po začiatku vojny Sovietsky zväz napadol Poľsko z východu.
Už 22. septembra Sovietsky zväz usporiadal s Nemeckom v dobytom Brest–Litovsku spoločnú vojenskú prehliadku, kde nemeckí a sovietski vojaci pochodovali ako nerozluční spojenci. Až do útoku Nemecka v júni 1941 bol Sovietsky zväz najväčším ekonomickým partnerom Tretej ríše.
V kremeľských médiách je Sovietsky zväz prezentovaný výlučne ako mierotvorca a osloboditeľ Európy od fašizmu, ktorý pomohol postaviť okupované štáty, vrátane Poľska, ekonomicky na nohy.
Sovietsky zväz však fašistickú diktatúru v strednej a východnej Európe nahradil komunistickou totalitou, ktorá sa prejavovala terorom, masívnymi represiami voči civilnému obyvateľstvu, znárodňovaním, deštrukciou trhovej ekonomiky a jej nahradenie omnoho menej výkonnou plánovanou ekonomikou, závislosťou na Sovietskom zväze, či potláčaním občianskych slobôd.
Povojnové pôsobenie Sovietskeho zväzu v Poľsku a v celom regióne strednej a východnej Európy teda nebolo také pozitívne, ako ho vykresľujú kremeľské média.
My sme obeť, za všetko môžu Poliaci
Poľská verzia Sputnika dokonca tvrdí napríklad aj to, že Poľsko bolo pred vojnou spojencom nacistického Nemecka.
To však nie je pravda. V skutočnosti malo Poľsko s Nemeckom pred vojnou veľmi napäté vzťahy. Nemecko si otvorene nárokovalo na niektoré hraničné územia s Poľskom.
Podľa hitlerového plánu malo po vyhladení Židov a Poliakov územie Poľsko byť novým životným priestorom pre nemeckých obyvateľov tretej ríše.
Práve vymyslené spojenectvo Poľska s Nemeckom malo pre Sovietsky zväz predstavovať hrozbu, čo má ospravedlňovať vtedajšiu sovietsku politiku voči Poľsku.
Kremeľské média sa taktiež predvojnové Poľsko snažia vykresliť ako silne antisemitský štát, ktorý pripravil pôdu pre vybudovanie koncentračných táborov, čím sa snažia viniť Poľsko z istej podpory holokaustu. Ten však bol plne v réžii Nemecka.
S poľským antisemitizmom operoval aj predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin, ktorému následne múzeum v Auschwitzi ponúklo online kurz histórie, aby sa doučil dejiny nacistického holokaustu.
V súlade s touto líniou ide aj dezinformácia o tom, že poľský prezident Andrzej Duda sa odmietol zúčastniť na medzinárodnom fóre o holokauste v Jeruzaleme a tým odmieta odsúdiť antisemitizmus.
Duda sa naozaj tohto fóra nezúčastní. Dôvodom však bolo, že mu neumožnili vystúpiť s prejavom, zatiaľ čo Putinovi áno. Keďže nemohol reagovať na Putinove klamstvá, tak sa rozhodol podujatia na protest nezúčastniť. Poľský prezident bude mať prejav 27. januára v múzeu Auschwitz.
My neklameme, to oni
Na výhrady, že ruské tvrdenia nie sú pravdivé, kremeľské médiá reagujú, že toto všetko je súčasťou informačnej vojny, ktorú Poľsko naopak vedie voči Rusku. Údajne spolu s pobaltskými štátmi sa Poliaci majú pripravovať na vojnu proti Rusku. Čo nie je pravda.
Naratív permanentných útokov na Rusko a vytváranie z Ruska obete západných kampaní je častou metódou, s ktorou kremeľské média operujú, aby legitimizovali svoju vlastnú produkciu, ktorá sa nie vždy zakladá na faktoch.
Systematické prekrúcanie historických udalostí smerom k bagatelizácii dopadov sovietskej politiky púta pozornosť aj politických predstaviteľov Poľska a pobaltských štátov. Litva a Poľsko sa už dohodli na spoločnej obrane proti takýmto dezinformáciám, ktorú majú zabezpečovať experti z oboch krajín.
