Rusko v slovenskom dezinformačnom priestore (3.1.2021)

Rusko v slovenskom dezinformačnom priestore (3.1.2021)

„Agresívne“ NATO, bieloruské protesty či vakcíny. Aj to boli témy, ktoré sa za posledný týždeň šírili na dezinformačných weboch. V tomto článku prinášame ich prehľad. 

Podobne, ako aj pred týždňom, uverejnil Hlavný denník sériu článkov, ktoré sa venujú „západnej agresii“ voči Rusku. Najmä prostredníctvom NATO. V textoch, primárne čerpajúcich z dezinformačného Russia Today, je Rusko stavané do pozície obete, ktorá sa len bráni západným agresiám vykonávaným v blízkosti hraníc. 

Podľa jedného zo zverejnených článkov malo Ministerstvo obrany Ruska zaznamenať približne 2 900 bojových lietadiel a okolo 1 100 prieskumných lietadiel v blízkosti ich vzdušného priestoru. V inom zase varujú pred možným vypuknutím vážneho konfliktu, dokým budú „provokatívne“ akcie zo strany Západu pokračovať. 

Napriek tomu, že v ďalšom z textov spomínajú aj zásahy NATO v reakcii na ruské manévre, autor tomu výraznú váhu neprikladá, pričom dodáva, že dané obvinenia ruská strana odmieta. Je nutné podotknúť, že zvýšená vojenská prítomnosť pri ruských hraniciach je medzinárodnej agresie zo strany Moskvy.

Aktuálnou témou na webe Hlavného denníka boli aj tento týždeň vakcíny. Istý článok cituje šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorý vyzýva k ukončeniu politizovania boja proti COVID-19 a vojne s vakcínami zo strany Západu. Podľa jeho slov Západ využíva pandémiu na potrestanie vlád, ktoré sa im nepáčia. Autor ako už býva zvykom nezmienil ruské snahy vykresľovať vakcínu Sputnik V v pozitívnom duchu a očierňovať tie „západne“. Ako sme už viackrát spomínali, práve v tomto im pomáhajú aj naše dezinformačné weby.

Na to, že článok sa mal, podľa názvu, primárne venovať iba téme vakcín, autor v ňom zmieňuje aj bieloruské protesty. Opäť na to využil citáciu Lavrova, ktorý dodáva, že o bieloruských záležitostiach by mali rozhodovať občania štátu a nie „podvodníci a západní organizátori“. Samozrejme, Kremľu by veľmi vyhovovali, keby celý svet nechal Bielorusku napospas diktátorovi Lukašenkovi a jeho priateľom z Moskvy.

Práve na problém týkajúci sa šírenia dezinformácií ruskými médiami o vakcínach, avšak ako inak ako z pro-ruského pohľadu, poukazuje portál InfoVojna.sk. Vyjadrenia hlavy európskej diplomacie Josepa Borella označili za konšpirácie. Článok nezabúda pripomenúť výhody ruskej vakcíny voči tej „západnej“ najmä v nižšej cene a údajnej väčšej spoľahlivosti. Pripomíname, že podľa prieskumu ruskej vakcíne nedôveruje vyše polovica Rusov. Ich propaganda, podľa všetkého, aspoň v tomto bode zlyháva.

Hlavný denník bol tento týždeň výrazne najaktívnejší v šírení ruského svetonázoru, čo dokazujú príspevky aj na iné témy. 

Jedným z nich bol článok čerpajúci informácie z už zmieneného Russia Today. Autor v ňom cituje ruského námestníka ministra obrany Alexandra Fomina, ktorý konštatuje, že sa USA pokúšajú o globálnu nadvládu, pričom odmieta globálnu stabilitu. Na druhej strane Rusko v článku vystupuje ako aktér, ktorý dodržuje a podporuje pravidlá, a usiluje sa o kontrolu zbraní medzi nimi a USA. Ide len o obyčajné dezinformácie zo strany Ruska. O tom, kto porušuje medzinárodné pravidlá, by sa dalo polemizovať celé hodiny. Rusko však v žiadnom prípade nemá čistý štít, čo by vedela dosvedčiť časť jeho susedov. Vrátane Ukrajiny a Gruzínska.

V tomto týždni sa na spomínanom webe objavil aj kuriózny článok, ktorý nesie názov „Za nosenie ruskej baranice hrozí väzenie“. Z názvu by mohlo vyplývať, že ide o krivdu voči Rusku. V skutočnosti tínedžer, voči ktorému je vedené trestné stíhanie mal baranicu s komunistickým symbolom, čo je podľa ukrajinských zákonov zakázané.

Bieloruským protestom sa opäť venoval Eugen Rusnák alias Jevgenij Paľcev, ktorý informuje, že za protestami v Bielorusku stojí teroristická skupina financovaná zo zahraničia. Paľcev ich označuje ako organizátorov štátneho prevratu. Článok vyzdvihuje bieloruské bezpečnostné zložky ktorým sa včas podarilo odhaliť a zatknúť väčšinu teroristov. Keby Jevgenij propagoval ruské záujmy, vyzeralo by to inak?

Autori: Kristína Márová, Martin Nociar, Matej Spišák