S postfaktuálnou dobou sa najhoršie vyrovnáva Balkán, Slovensko je v tretej z piatich skupín

S postfaktuálnou dobou sa najhoršie vyrovnáva Balkán, Slovensko je v tretej z piatich skupín

Slovensko je v schopnosti odolávať dezinformáciám na úrovni Talianska, Maďarska či Grécka až v druhej polovici európskych krajín.

Inštitút otvorenej spoločnosti v Sofii vydal správu o náchylnosti európskych krajín uveriť fake news za rok 2018. Podľa indexu mediálnej gramotnosti sú najodolnejšie severské štáty, naopak, medzi nezraniteľnejšie sa radia krajiny Balkánu.

Index mediálnej gramotnosti inštitút prvýkrát použil v roku 2017 ako reakciu na šírenie dezinformácií. Zámerom bolo zmerať schopnosť vyhodnotiť a overiť pravdivosť sprostredkovaných informácií. Pri určovaní poradia jednotlivých štátov sa posudzujú úroveň slobody médií, čitateľskej, matematickej a vedeckej gramotnosti, dôvery v spoločnosť, podiel populácie s vysokoškolským vzdelaním i elektronická účasť na politickom dianí.

Výskum skúmal schopnosť odolávať negatívnym vplyvom dezinformácií 35 európskych krajín. Na základe výsledkov boli krajiny rozdelené do piatich skupín:

V prvej skupine sa nachádza šestica krajín, ktoré sú najodolnejšie voči vplyvu dezinformácií. Patria medzi ne Švédsko, Fínsko, Estónsko, Dánsko, Holandsko a Írsko. Typicky majú tieto krajiny najvyššie miery vzdelanosti, slobody médií a vzájomnej dôvery medzi členmi spoločnosti.

O niečo horšie, ale relatívne stále dobre sú na tom krajiny v druhej skupine: Litva, Lotyšsko, Poľsko, Česko, Rakúsko, Slovinsko, Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Luxembursko, Veľká Británia a Island.

Tretia skupina je prechodná, patria do nej Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Chorvátsko, Malta, Cyprus, Rumunsko a Grécko.

Medzi krajiny, ktoré sa s vplyvom dezinformácií vyrovnávajú ťažšie, výskum zaradil najmä balkánske štáty – Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Srbsko a Bulharsko.

Na spodných priečkach rebríčka sa umiestnili Macedónsko a Turecko. V prípade Macedónska je dôvodom nízkeho hodnotenia najnižšia úroveň vzdelania, kým Turecko má veľmi obmedzenú slobodu tlače.

Podobný výskum uskutočnil inštitút aj v roku 2017. Zmeny k lepšiemu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom možné badať najviac v prvých dvoch skupinách, no zhoršenia zase v posledných dvoch. Všeobecne najčastejšou príčinou pre zmenu bola fluktuácia v ukazovateli slobody médií.