Sága informačnej bezpečnosti (časť 3.): Globálne dezinformačné trendy

Dezinformácie, hoaxy, či trolovia. To všetko sa stalo bežnou súčasťou nášho virtuálneho online sveta. Nám už len zostáva sa v ňom zorientovať a aktívne s dezinformáciami a propagandou bojovať. Aké najnovšie trendy v šírení dezinformácií zaznamenávame?

Niektoré sú viditeľné už istú dobu, iné sa začali objavovať len nedávno. Primárne však rozlišujeme tri hlavné oblasti celosvetových trendov z prostredia dezinformačných kampaní: technologickú, strategickú a politickú.

Presvedčivé deep-fakes, či desivá umelá inteligencia

Najväčšiu hrozbu predstavuje audiovizuálny obsah a deep-fakes. Psychologické štúdie dokazujú, že štvornásobné množstvo užívateľov si lepšie zapamätá audiovizuálnu podobu, než textovú podobu informácií. Digitálny marketing tak každoročne počíta s markantným nárastom video-obsahu na úkor písaného textu.

K deep-fakes sa pripája aj umelá inteligencia (AI). V roku 2020 by mal globálny trh softvérov AI narásť o 54% v porovnaní s minulým rokom a nadobudnúť tak hodnotu 22.6 biliónov amerických dolárov. V blízkej budúcnosti sa tak predpokladá, že AI bude schopná generovať texty, či publikovať automatizované správy prostredníctvom botov na nerozoznanie od tých ľudských.

Personalizované správy sú čím ďalej tým rozšírenejšie najmä vďaka micro-targetingu. V marketingu sa čoraz častejšie využíva umelá inteligencia, ktorá generuje personalizované správy na základe big data a data-miningu. Ten spočíva v cielení reklám, či akýchkoľvek iných príspevkov, ktoré by mohli zásadne manipulovať politické názory. Marketérom, ktorí využívali umelú inteligenciu sa tak zvýšil obrat o 41% a taktiež reklamy vytvorené za pomoci micro-targetingu majú podľa štatistík o 670% viac kliknutí, než tie necielené. S dostatočným množstvom informácií je dokonca možný aj tzv. nano-targeting – cielenie informácií len na jednu konkrétnu osobu.

Za cenu last-minute v Chorvátsku aj desaťtisíc lajkov či videní

Jedným z problémových trendov v rámci stratégie šírenia dezinformácií je komercializácia manipulácie správania na sociálnych sieťach. Za pár stoviek eur si tak môžete zakúpiť popularitu a ovplyvňovať diskusiu na sociálnych sieťach. Na príklade experimentu inštitútu NATO STRATCOM COE si tak za 300 eur výskumníci kúpili 3 530 komentárov, 25 750 lajkov, 20 000 zhliadnutí, a 5 100 followerov.

Ďalším ťahom dezinformátorov je tzv. „digitálny astro-turf“, kde sa skupiny na sociálnych sieťach tvária ako grassroot organizácie s vôľou zmeniť lokálnu politiku, no v realite manipulujú verejnou mienkou a polarizujú masy, ako napr. skupiny vytvorené ruskou IRA.

Boti, botneti aj trolovia tak prostredníctvom “zaplavenia zóny” zavalia sociálne siete dezinformačným obsahom. Spolu s trójskymi mediálnymi koňmi” sú bežnou ruskou stratégiou. Kremeľ preukázateľne vytvára falošné webové stránky, ktoré sa tvária ako relevantné lokálne noviny, no v skutočnosti šíria dezinformácie.

Príkladom je skupina ruských propagandistických portálov s názvom Baltnews. Najnovšie si Moskva platí aj novinárov na voľnej nohe, ktorí svojim politickým presvedčením korešpondujú s pro-ruskou propagandou a trojským mediálnym koňom pridávajú na legitimite (o čom sme už písali tu).

Predvolebné politikárčenie, alebo dezinformačná kampaň?

Očakáva sa aj preskupenie síl v rámci internetu a digitálna oligarchia. Internet by sa mal v blízkej budúcnosti rozštiepiť na niekoľko táborov – primárne USA, Čínu a Rusko. Spolu s ním sa vytvoria viaceré paralelné podoby sociálnych sietí a platforiem, ako napríklad západný WhatsApp a čínsky WeChat. S tým súvisí aj tendencia autoritárnych režimov centralizovať kontrolu nad internetom a následne izolovať národný trh od toho globálneho, ako napríklad v Rusku.

Aj naďalej bude pokračovať zasahovanie štátnych i neštátnych aktérov do vnútroštátnych procesov iných štátov. Prostredníctvom nárazových, či dlhodobých dezinformačných kampaní budú na globálnej i lokálnej úrovni ovplyvňovať demokratické procesy (napríklad voľby).

Vznik nových médií a expanzia internetu spôsobila presunutie značnej časti politických kampaní do digitálneho priestoru. Absencia ich regulácie má za následok aj šírenie dezinformácií v domácom priestore voči politickému oponentovi spolu s podnecovaním nenávisti. Politickí aktéri si dokážu vybudovať viditeľnosť bez nutnosti kontaktu s tradičnými médiami – prostredníctvom straníckych portálov (ktoré sa tvária ako nezávislé médiá); skupín a stránok na sociálnych sieťach. Vhodným príkladom je voličská základňa strany ĽSNS, ktorá sa primárne mobilizuje prostredníctvom vyššie spomínaných platforiem. K polarizácii spoločnosti tak v neposlednom rade prispievajú aj vzniknuté echo-chambers, ktoré posilňujú hodnotové a názorové hnutia, ktoré znižujú diverzitu informácií a názorov.

Zmena k lepšiemu príde len keď sa do boja zapojíme všetci

Medzinárodné organizácie ako NATO či Európska únia sa zhodujú na primárnej zodpovednosti jednotlivých štátov v boji proti dezinformáciám. Hlavy štátov by tak mali na základe spolupráce s odbornou verejnosťou, výskumnými inštitúciami, univerzitami a think-tankami definovať a upevniť stratégiu v boji proti dezinformáciám. Aktívnu rolu zohrávajú aj médiá a novinári spolu so širokou verejnosťou.

Vyžaduje sa aj aktívne zapojenie privátnej sféry – a to mediálnych a komunikačných agentúr, technologických gigantov, analytických agentúr so zameraním na data-mining, no predovšetkým sociálnych sietí a online platforiem samotných. Tie majú k dispozícii informácie, ktoré môžu štáty aktívne využiť pri vytváraní národnej stratégie voči dezinformáciám a hybridným hrozbám obecne.

Článok vychádza ako súčasť projektu Audit informačnej bezpečnosti

ŽIADNE KOMENTÁRE