Uhrík znovu šíri konšpirácie v Európskom parlamente

Uhrík znovu šíri konšpirácie v Európskom parlamente

Kotlebovský poslanec kritizoval Európsku úniu za islamský a ľavicový extrémizmus. Citoval pri tom pochybné zdroje a úmyselne vytrhával informácie z kontextu.

 Europoslanec za ĽSNS Milan Uhrík pravidelne komunikuje so svojimi voličmi prostredníctvom Facebooku. Nedávno šíril v europarlamente proruské dezinfromácie, o čom sme písali tu. V utorok 22. októbra zverejnil ďalší výstup, tentoraz z rozpravy o nebezpečenstve násilného pravicového extrémizmu. Debata reflektovala na nedávny teroristický útok pravicového extrémistu v nemeckom Halle.

“Ja len nechápem, prečo sa tu rozpráva len o pravicovom extrémizme, ako keby iný extrémizmus ani neexistoval. Veď rovnaký meter dajme na všetkých. Prečo nerozprávate aj o džihádistoch, o islamských extrémistoch, ktorí v Európe páchajú obrovské kriminálne činy, páchajú teroristické útoky, pri ktorých vykrikujú Allah-Akbar!. Vytvárajú no-go zóny, kam sa neodváži ísť už ani polícia, a Európska únia mlčí,” tvrdí vo videu Uhrík. Ďalší poslanec za ĽSNS Radačovský na tom istom zasadnutí paradoxne odsudzoval pravicový extrémizmus “ako to najhoršie, čo mohol človek ako ľudská bytosť vytvoriť”.

Európska únia však v skutočnosti nemlčí o žiadnom z Uhríkom spomínaných extrémizmov. Súčasná agendaEurópskej bezpečnostnej stratégie obsahuje niekoľko dokumentov o terorizme, jeho financovaní či o radikalizácii. Činnosť európskych orgánov dokladuje aj niekoľko legislatívnych návrhov či vznik iniciatívy Siete prevencie násilia(Radicalisation Awareness Network) z roku 2011. Mnoho ďalších správ sa venuje otázkam zahraničných bojovníkov, náboženského fundamentalizmu a extrémizmu. Po parížskych útokoch v roku 2015, ktoré sa pripisujú islamskému radikalizmu, Európska únia zásadne zintenzívnila boj s terorizmom aj v praxi.

Uhríkove no-go zóny sú ďalší mýtus. No-go zóna predstavuje miesto, kde štát stráca svoju autoritu a kam by bežný smrteľník nemal ani vkročiť, inak riskuje svoj život. V rámci predvolebnej kampane do europarlamentu kotlebovci natočili video v bruselskej štvrti, ktoré má poukazovať na negatívne aspekty migrácie. Tvrdili v ňom, že ide o no-go zónu, no oni sa po uliciach prechádzali evidentne bez problémov a nikto si ich tam nevšímal.

Mýty o no-go zónach v okolí veľkých miest už boli niekoľkokrát vyvrátené. Existujú však oblasti so zvýšenou nezamestnanosťou a kriminalitou, kde sa zoskupujú minority vylúčené z bežného života. Napríklad vo Francúzsku ich je dohromady 751.

 Uhrík vo svojom vystúpení spomína aj ľavicový extrémizmus. “Prečo nehovoríte aj o druhej strane, o ľavicovom extrémizme? O pouličnom hnutí Antifa, ktorí napádajú politikov z opačného spektra, či už kolegov zo strany AfD, alebo aj iných. Na Slovensku nedávno napadli, minulý týždeň, mladú blogerku len kvôli tomu, že nesúhlasia s jej konzervatívnymi názormi. A toto sa úplne prehliada. Pán komisár, to je horšie ako za totality.”

Začiatkom roka 2019 naozaj napadli nemeckého krajne-pravicového politika Franka Magnitza, no vyšetrovanie sa venovalo viacerým verziám. Primárne sa hovorilo o politicky motivovanom útoku, kamerový záznam však túto teóriu čiastočne vyvracia. Páchateľ je ešte stále neznámy.

Pod útokom na blogerku zrejme Uhrík myslí Líviu z portálu Kulturblog, ktorá sa zúčastnila minulotýždňového zhromaždenia ĽSNS v Trenčíne. Na námestí súbežne prebiehal protest proti fašizmu, na ktorom Lívia natáčala svoje video a spovedala jeho účastníkov. Po necelých dvadsiatich minútach negatívnych reakcií účastníkov a niekoľkých upozorneniach zo strany polície Lívii jeden z účastníkov vynadal a zahnal sa po jej mikrofóne rukou. Blogerka neutrpela žiadne zranenia a provokatéra na záver odviedla polícia. O tomto incidente už písal aj dezinformačný portál Hlavné správy. Z údajného napadnutia obvinil antifašistov. Video s kritikou “novodobých liberálnych fašistov” stihol zdieľať u seba na Facebooku aj Uhrík.

Uhríkovu konšpiračnú rétoriku vo videu dopĺňa aj jeho sprievodný text, v ktorom spomína kauzu nešikovnej satiry Emila Hodála, študenta, ktorý písal o vystrieľaní kritikov Čaputovej. Aj tá istý čas kolovala po konšpiračných weboch.

Najnovšie však Uhrík oslavuje iný úspech – vo štvrtok 24. októbra v hlasovaní neprešiel návrh uznesenia Európskeho parlamentu o pátracích a záchranných operáciách v Stredozemnom mori. Vo svojom videu nadšene opisuje, ako rozhodli dva hlasy. Za bolo 288 poslancov, proti 290 – medzi nimi aj Uhrík a Radačovský. O tomto konzervatívnom úspechu písal už aj kotlebovský portál Magazín1. Samotné hlasovanie však podkopáva základnú kotlebovskú teóriu boja proti bruselskému diktátu, čo si zrejme Uhrík neuvedomuje.

“Keď Vám niekto nabudúce bude hovoriť, že voľba poslancov z Ľudovej strany Naše Slovensko nemá význam, tak proste tomu neverte, pretože vidíte, že aj dva hlasy dokážu o takto závažnej celoeurópskej téme rozhodnúť,” lúči sa s priaznivcami vo videu Uhrík.