Rabovanie amerického kongresu šokoval celý svet. Táto udalosť dokazuje, ako nebezpečné môžu byť internetové dezinformácie, a kam to môže zájsť pokiaľ ich propaguje aj samotná hlava štátu. V konečnom dôsledku by však táto udalosť mohla urýchliť proces regulácie sociálnych sietí. Tie v boji s dezinformáciami dlhodobo zlyhávajú.
Posledné mesiace nám ukazujú skutočnú silu dezinformácií a konšpiračných teórií. Už dávno nejde o hŕstku ľudí, ktorí zdieľajú konšpirácie o mimozemšťanoch a UFO. V súčasnosti tento škodlivý obsah preniká aj do našich každodenných životov. Do veľkej miery sú za tento problém spoluzodpovedné aj sociálne siete, na ktorých sú dezinformátori veľmi aktívni.
Namiesto nekompromisného prístupu voči dezinformáciám sa aj dnes môžeme stretnúť s tým, že nám sociálne siete v návrhoch podsúvajú príspevky, ktoré obsahujú zavádzajúce a lživé informácie.
Pred nejakou dobou sa však udiala vec, ktorá môže mať dopad na budúcnosť sociálnych sietí. V USA priaznivci Donalda Trumpa obsadili Kapitol.
Medzi výraznými postavami tohto útoku boli aj priaznivci konšpiračnej teórie QAnon. Podiel viny nesie aj samotný Trump, ktorý svojimi príspevkami na sociálnych sieťach dlhodobo zavádzal svojich priaznivcov tvrdením, že voľby boli zmanipulované, čím len prispel k ich radikalizácii.
Na udalosť zareagovali sociálne siete tým, že Trumpovi zablokovali jeho účty, a to konkrétne na Twitteri, ku ktorému sa pridal Facebook, Instagram, Youtube a ďalšie. Tento incident bol ostro sledovaný po celom svete. Opäť sa vynorili volania po prísnejšej regulácií sociálnych sietí, najmä vo vzťahu k dezinformáciám.
K regulácií má zatiaľ najbližšie Európska únia
Už vlani bol Európskou komisiou predstavený návrh Digital Services Act. Ide o zákon, ktorý by mal regulovať najmä technologických gigantov ako Google, či Facebook a nastaviť im prísnejšie pravidlá pre ich fungovanie.
V prípade ich porušenia by mohli firmy čeliť pokutám až do výšky 10% ich celosvetového ročného obratu. Technologickým gigantom sa tento návrh, logicky, až tak nepozdáva a hovoria, že na boj so škodlivým obsahom postačia aj ich interné pravidlá. S tým však nesúhlasia európski politici, ktorí sa obávajú toho, že komerčné záujmy firiem bránia efektívnemu boju proti dezinformáciám.
S reguláciou sa samozrejme vynára aj dilema o slobode prejavu, a teda či nepôjde o cenzúru. Jedným z riešení by mohlo byť to, aby sa na sociálne siete pozeralo podobne ako na médiá. Prevádzkovatelia by tak niesli väčšiu zodpovednosť za obsah, ktorý budú užívatelia šíriť pomocou ich služieb.
Snaha sa cení, o úspechu ale nemožno hovoriť ani zďaleka
Facebook vydáva každý mesiac report, ktorý monitoruje koordinované aktivity na manipulovanie verejnej mienky. V mesiaci december bolo zablokované rekordné množstvo takýchto subjektov.
Na sociálnych sieťach je však stále veľmi ľahké natrafiť na problémový obsah, preto je na mieste otázka, či tieto spoločnosti vyvíjajú naozaj dostatočné úsilie na boj proti dezinformátorom.
