V Rusku sa šíria klamstvá o okupácii Československa

V Rusku sa šíria klamstvá o okupácii Československa

Vpád vojsk štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bol jednoznačným porušením medzinárodného práva. Okupácia, ktorá trvala viac ako dve desaťročia, zničila proces obrody v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Znamenala zničenie pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, ako sa označovala reformátorská snaha československého lídra Alexandra Dubčeka. Okupácia viedla k neslobode, k potláčaniu základných ľudských práv.

Napriek tomu, že tanky vedené sovietskym režimom Leonida Brežneva brutálne zlikvidovali suverenitu Československa a odstránili záblesk na lepšie časy, v Rusku v súčasnosti zaznievajú názory, podľa ktorých vojenská intervencia bola správnym rozhodnutím. Dokonca sa podsúva tvrdenie, že československé územie sa vlastne chystalo ukoristiť NATO.

Dva známe mediálne prípady

V máji 2015 štátna televízia Rossija 1 vysielala dokumentárny film o udalostiach z roku 1968, v ktorom sa tvrdilo, že išlo o socialistický internacionalizmus, ktorý určoval povinnosť poskytnúť priateľovi pomoc a podporu v prípade ohrozenia socialistických vymožeností. Dokument dokonca priniesol informáciu, že NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa.

V júni 2016 sa postarali o rozruch komunistickí poslanci, ktorí navrhli, aby sa prijal zákon o štatúte vojnového veterána pre vojakov, ktorí sa zúčastnili invázie v auguste 1968. ,,Hlavnou úlohou vojensko-strategickej operácie Dunaj bolo potlačenie protištátneho prevratu v Československej socialistickej republike, ktorý chystala československá opozícia, opierajúca sa o podporu západných síl,“ vysvetľujú  ruskí komunisti Nikolaj Kolomejcov, Sergej Rešuľský a Jurij Sineľščikov v agentúre RIAN Novosti.

Obidve správy rezonovali v médiách na Slovensku. Historici v Česku a na Slovensku jasne vyvrátili tvrdenia, ktoré vysielala Rossija 1 a ktoré vyslovili traja poslanci. Protestne reagoval aj rezort slovenskej diplomacie. Pohľad do ruských médií pritom ukazuje, že podobných prípadov existuje viac.

Traja za, len jeden proti

V auguste 2016 zverejnil server časopisu Argumenty štyri rozhovory, v ktorých sa traja zo štyroch oslovených vyjadrili, že invázia do Československa bola v poriadku.

Vjačeslav Nikonov, predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, povedal, že nitky viedli do USA: ,,Vtedy v Československu v klasickom zmysle bola ďalšia farebná revolúcia organizovaná Američanmi, ktorá sa, je pravda, dala potlačiť vnútornými prostriedkami,“ povedal. Dodal, že išlo o nadmerný vojenskú intervenciu a že podľa neho sa dala spraviť s menším počtom síl.

Leonid Kalašnikov, prvý podpredseda zahraničného parlamentného výboru, sa opieral o takzvaný pozývací list hŕstky československých komunistov, ktorí neohraničene pritakávali záujmom Moskvy. ,,Nuž viete, ak oficiálne pozvanie nazývať ´vtrhnutím´, znamená to, že také internetové zdroje nezodpovedajú filológii! A napríklad našu pomoc Sýrii, keď sa na nás oficiálne obrátil prezident Asad, teraz máme považovať nejakým vtrhnutím?“ vyhlásil Kalašnikov. Doplnil, že nešlo o porušenie medzinárodného práva, pretože československé vedenie sa obrátilo s prosbou na Sovietsky zväz.

Alexej Muchin, generálny riaditeľ Centra politických informácií, jasne naznačil, že keďže udalosti z augusta 1968 sú pre mládež v Česku dávnou záležitosťou, nie je prekvapujúce, že to vidia ako okupáciu. ,,Treba si pamätať, že Československo bolo súčasťou varšavského bloku, a nedošlo k nijakým narušeniam práva zo strany Sovietskeho zväzu a krajín Varšavskej zmluvy,“ reagoval Muchin.

Intervenciu do Československa označil za chybu iba jeden opýtaný, ktorým bol Sergej Karaganov, predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku.

Ďalší zástancovia okupácie

Ľubov Ľuľková, redaktorka moskovských novín Pravda, obhajovala v októbri 2016 krvavé potlačenie protikomunistického povstania v Maďarsku v roku 1956. Sčasti sa dotkla aj okupácie Československa a zjavne sa vpádu vojsk zastala. ,,Maďarsko v 50-tych rokoch tiež nemalo byť právo agresívnym. Američania to dobre vedeli a preto nezasahovali. Inak by sa  začala tretia svetová vojna. V Maďarsku v roku 1956, v Československu v roku 1968 a tak ďalej Sovietsky zväz udržiaval nie komunistické režimy, ale geopolitickú rovnováhu,“ napísala Ľuľková.

Na webovej stránke, ktorá patrí blogu ruského politického aktivistu a spisovateľa Nikolaja Starikova, sa nachádza článok s titulkom ,,Američania bombardovali Prahu, a nám navrhujú, aby sme sa kajali za vstup vojsk“. Autor, ktorý namiesto termínu Pražská jar píše o ,,Pražskej vzbure“, jednoznačne obhajuje okupácie Československa: ,,Porovnajte: Menej ako 100 obetí v operácii v roku 1968, ktorá riešila mnohé, bola nevyhnutná aj pre sovietskych ľudí, aj pre stabilitu celého sveta! A dá sa to porovnať so stovkami zabitých pri jednom ´náhodnom nálete´?“ Autor dodal, že ,,Pražskú vzburu“ sa našťastie podarilo potlačiť za celkom rýchlu dobu, pričom vďaka tomu sa Československo ešte dvadsať rokov mohlo rozvíjať a dalo sa v ňom pokojne žiť.

Veľká oslava okupantov

Alexandr Jevdokimov, ruský publicista, uverejnil na portáli Svobodnaja Pressa text, v ktorom v podtitulku informoval, že ,,účastníci boja proti farebnej revolúcii v Československu v roku 1968 umožnili zachovať socializmus ešte na 20 rokov“.

Jevdomikov, podobne ako ostatní s jeho názormi, fakticky presadzuje tvrdenie, že Československo muselo byť verným satelitom Moskvy. ,,Bolo jasné, že konečný cieľ dubčekovcov je vystúpenie Československa z Varšavskej zmluvy,“ napísal.

Autor ďalej tvrdí, že podľa neho takzvaná Pražská jar nebola pokusom pridať ľudskú tvár k socializmu, ale jeho zničením. ,,Práve Dubčekovi patria slová, ktoré sa tak páčili renegátom vo verchuške gorbačovskej komuninistickej strany – o ´socializme s ľudskou tvárou´. V skutočnosti pod ním vystupovala vlčia tlama kapitalistických vzťahov. Súhlasiť s tým sa brežnevovvské vedenie, na rozdiel od gorbačovského, nechystalo, veľmi dobre si uvedomujúc, že spolu so socializmom stratíme svoju blízku krajinu.“

Jevdomikov vykresľuje okupačných vojakov ako záchrancov normálneho života a chváli ich, ako zvládli operáciu: ,,V Československu v roku 1968, nehľadiac na pokojné riešenie udalostí, naši bojovníci predsa museli prekonávať odpor, ktorý organizoval architekt ´Pražskej jari´ Dubček a jeho okolie. Všetko by mohlo dopadnúť opakovaním udalostí v Maďarsku v roku 1956 s pouličnými bojmi, keby sovietske vojská neuskutočnili bleskurýchlo operáciu zameranú na obsadenie strategicky vážnych bodov. Pritom predovšetkým brali pod ochranu arzenály a sklady so zbraňami, aby ich dubčekovci nerozdali svojim extrémne naladeným stúpencom.“.

V rozsiahlom texte neprávd uviedol aj to, že za reformnými udalosťami v Československu boli americkí agenti a rozviedky ďalších západných krajín. V závere zdôraznil, že sovietski vojaci, ktorí intervenovali v spoločnom štáte Čechov a Slovákov, boli záchrancovia socializmu.