Aj Slovensko tlačí na Brusel kvôli dezinformáciám

Začiatkom júna ohlásila Európska komisia nové kroky, ktoré plánuje podniknúť v boji proti šíreniu dezinformácií. Predchádzala tomu však vlna nespokojnosti zo strany baltských štátov. Na ich stranu sa postavilo aj Slovensko a tlačilo na Brusel na dôraznejšie kroky voči dezinformáciám.

Na poli digitálneho trhu sa formuje nová medzinárodná koalícia – pobaltské krajiny plus Slovensko. Tieto krajiny sa pomerne tvrdo vyjadrili, že súčasná regulácia digitálneho trhu proti dezinformáciám a hoaxom je slabá. Kódex postupov spočíva primárne v samoregulácii a chýbajú mu spôsoby, ako vymáhať ich dodržiavanie.

Litva, Lotyšsko, Estónsko a Slovensko v uvedenom dokumente apelujú na tvrdšie mechanizmy s cieľom obmedziť šírenie hoaxov na sociálnych sieťach. Portál EURACTIV, ktorý mal daný dokument k dispozícii, citoval hneď niekoľko štrukturálnych problémov, ktoré koalícia vníma ako najpálčivejšie.

“Tento rámec by mal vymáhať zodpovednosť a transparentnosť od technologických spoločností a online platforiem v oblasti dezinformácií, s cieľom zamedziť škodlivé správanie, a nie regulovať obsah,” stojí v dokumente.

Inými slovami, EÚ by sa mala sústrediť na spoločnosti a nie na cenzúru. Okrem nedostatočných trestov zdôrazňuje aj hrozbu zahraničnej propagandy – práve s tou ruskou majú pobaltské krajiny bohaté skúsenosti. Stanovisko novej koalície však ďalej konštatuje, že hrozba dezinformácií je globálna, a preto by sa EÚ nemala zameriavať iba na Rusko.

Komisia ohlásila staro-nové kroky

Odpoveď Európskej komisie na seba nenechala dlho čakať. V boji proti dezinformáciám chce zatlačiť hlavne na sociálne siete. Každý mesiac od nich bude očakávať report o ich aktivitách, tak ako ich žiada o širšiu implementáciu fact-checkingu (o čom sme už písali tu). Aj samotná EÚ viac podporí fact-checkerov prostredníctvom novovzniknutého Európskeho observatória digitálnych médií.

Aktivity komisie sa však zamerajú aj na ochranu demokracie a slobodu slova. Skúmať tak bude regulácie a zákony prijaté v kontexte šírenia dezinformácií, aby sa uistila, že nie sú porušované ľudské práva a zákony zneužité k politickým bojom o moc. Antihoaxové zákony v menej demokratických krajinách mimo EÚ vlády zneužívajú na prenasledovanie a umlčiavanie oponentov. 

Európska únia aj naďalej apeluje na členské štáty, aby šírili osvetu a edukovali svojich občanov. Vzdelanosť a rozhľad sú primárnym predpokladom k zníženiu negatívnych dopadov dezinformačných kampaní.

Do budúcna EÚ pripravuje dve zásadné zmeny – Európsky akčný plán pre demokraciu a Akt o digitálnych službách.

Aj Slovensko si postupne začína uvedomovať hybridné hrozby a ich dopady na demokratickú spoločnosť. Súčasná vláda už na začiatku svojho pôsobenia oznámila zámer bojovať proti dezinformáciám. V Programovom vyhlásení vlády 2020-24 tak venuje otázke hybridných hrozieb hneď niekoľko kapitol.

ŽIADNE KOMENTÁRE