Ako fungujú falošné správy v čase blokády internetu v Kašmíre

Ako fungujú falošné správy v čase blokády internetu v Kašmíre

Po zrušení autonómie pre indický štát Džammú a Kašmír a následnej blokáde internetu v tejto oblasti zaplavili sociálne siete falošné videá, ktoré legitimizujú výklad napätej situácie z pohľadu Pakistanu aj Indie. 

Kašmír je historické územie, ktoré sa nachádza medzi Indiou, Pakistanom a Čínou na úpätí Himalájí. Po rozdelení Indie v roku 1947 zviedli Pakistan a India o toto územie niekoľko vojen. V súčasnosti časť historického Kašmíru spravuje Pakistan, časť India a menšiu časť aj Čína. 

Hlavne medzi Pakistanom a Indiou panuje v oblasti stále veľké napätie, pretože obe krajiny chcú ovládať celú oblasť Kašmíru. 

Vzájomné rozbroje vyostril začiatkom augusta indický premiér Naréndra Módí, ktorý zrušil článok 370 indickej ústavy zaručujúci indickému štátu Džammú a Kašmír širokú autonómiu.

Džammú a Kašmír je jediný indický štát, v ktorom tvoria väčšinu obyvateľov (68,3%) moslimovia. 

Spolu s rozhodnutím o zrušení autonómie poslala India do Kašmíru ďalšie tisíce vojakov, uvrhla do domáceho väzenia lokálnych politických predstaviteľov, vypla v oblasti internet či mobilné siete. 

K prístupu na internet využívajú miestni novinári štátom riadené mediálne centrum v meste Srinagar, kde čakajú aj hodiny na to, aby mohli maximálne na 15 minút využiť jeden z desiatich počítačov. 

Podľa Pakistanu India takto znemožňuje diplomatické riešenie sporu o Kašmír. Pakistan s Indiou obmedzil diplomatické a obchodné vzťahy. 

Módí zase argumentuje, že hlbšie začlenenie Džammú a Kašmíru do Indie umožní rýchlejší ekonomický rozvoj regiónu, a preto je potrebné ho takto integrovať. 

Bývalá hlavná ministerka štátu Džammú a Kašmír Mehbooba Muftiová si však myslí, že indická vláda chce zmeniť región demograficky, aby v ňom mali prevahu hinduisti a moslimovia boli občanmi druhej kategórie. 

Situáciu sa snažia využiť súčasní a bývalí politici a médiá z Pakistanu aj Indie na legitimizáciu svojich záujmov v Kašmíre.

Program DFRLab (Digital Forensic Research Lab), ktorý monitoruje a analyzuje prácu internetových trollov, botov a analyzuje vznik a šírenie dezinformácií, zistil, že obe strany konfliktu šírili o situácii v Kašmíre falošné príspevky, ktoré videli desaťtisíce ľudí. 

Syn bývalého riaditeľa pakistanskej spravodajskej služby Hamida Gula, Abdulláh Gul šíril na Twitteri video, o ktorom vravel, že zobrazuje indickú armádu, ktorá pácha násilnosti na kašmírskych civilistoch. 

V skutočnosti však video zachytávalo boj medzi militantmi a bezpečnostnými službami v kašmírskom meste Kulgam z roku 2018. 

To isté video zdieľal o niekoľko dní neskôr na Twitteri aj bývalý minister vnútra Pakistanu Rehman Malik, pričom žiadal Donalda Trumpa a OSN, aby venovali pozornosť tomuto násiliu, ktoré podľa neho mala páchať India na civilistoch z Kašmíru. 

Súčasný pakistanský minister námorných záležitostí Ali Haider Zaidi zdieľal na Twitteri video z pochodu na pohrebe zabitého povstalca Burhana Waniho a vydával ho za protest miliónov ľudí z Kašmíru proti indickej vláde. 

Zaidi zdieľal aj zostrihané video, v ktorom boli spojené konfrontácie indických policajtov s civilistami z Kašmíra z minulosti a vydával ich za súčasnú politiku Módího v Džammú a Kašmíre. 

Aj indická strana však na podporu bližšej integrácie Džammú a Kašmíru do Indie využila nepravdy.

Dve veľké indické noviny India Today a Asian News International publikovali na Twitteri zavádzajúce príspevky o modliacich sa moslimoch v meste Srinagar. Po oznámení zrušenia autonómie pre Džammú a Kašmír totiž začal platiť aj zákaz zhromažďovania sa a zákaz vychádzania počas moslimských sviatkov. 

Tento zákaz však nemusel byť striktne dodržiavaný v regiónoch, kde žili hinduisti v majorite ako napríklad v meste Džammú. 

Spomínané indické médiá sa však snažili ľudí presvedčiť, že zmena statusu Džammú a Kašmíru ľudí nijako zvlášť neovplyvní a budú žiť ako dovtedy. 

Obe zverejnili fotografiu modliacich sa moslimov z prevažne moslimského mesta Srinagar ako dôkaz, že zmena statusu štátu sa ľudí negatívne nedotkne. 

Problémom je, že použité fotografie nepochádzali zo Srinagaru, ale z mesta Džammú, kde žije väčšina hinduistov a preto tam neplatili také prísne pravidlá ako v moslimských oblastiach Džammú a Kašmíru. 

Zavádzajúcu fotografiu zdieľal na Twitteri aj šéfredaktor indickej televízie India TV Rajat Sharma. 

Udalosti v Kašmíre nám ukazujú ako môžu rôzni aktéri využívať informačné vákuum, ktoré spôsobilo politické rozhodnutie. Šírenie rôznych dezinformácií, falošných videí a fotiek na sociálnych sieťach je špeciálne v podobnej situácii veľmi účinný nástroj, ako presvedčiť ľudí (nie len) v Indii a Pakistane o správnosti určitého pohľadu na svet.