Ako odhaliť hoaxy?

V čase veľkého množstva dezinformácií je potrebné, aby čitatelia dokázali rozoznať, či práve nečítajú hoax. Existujú rôzne postupy, ktoré sa pri tom dajú využiť. Jeden z nich podrobne vysvetľuje bloger Juraj Smatana na príklade popierania holokaustu.

Známy extrémista Marián Magát zdieľal na svojom facebookovom profile článok anonymného blogu MAKROFAGBLOG, v ktorom autori obvinili Českú televíziu, že šírila fake news. Ku dňu holokaustu vraj v jednej zo svojich relácií spaľovanie mŕtvol v Osvienčime ilustrovala záberom zo železničnej nehody v USA v roku 1912. Mŕtve telá mali byť do fotografie umelo vložené.

Ako prvé je dôležité uvedomiť si, z akého zdroja informácia pochádza. Anonymný blog sám osebe nepôsobí dôveryhodne. Nie sú v ňom ani zdroje, z ktorých autor čerpal a ktoré by sa dali overiť.

Smatana preto začal svoje skúmanie pravdivosti Magátovho statusu zhromaždením materiálu, s ktorým pracoval. Uložil printscreen Magátovho statusu, aby ho Magát nemohol dodatočne zmeniť a v archíve si pozrel reláciu Českej televízie, aby overil, či sa tam predmetná fotografia naozaj objavila.

Nasledovalo hľadanie jej pôvodu. Smatana opisuje možnosti pátrania nasledovne: “Funkcia Googlu „vyhľadávanie podľa obrázka“ nám v tomto prípade nepomôže, pretože obrázok z blogu MAKROFÁG by nás doviedol len na ďalšie desiatky nacistických stránok, a snímka obrazovky ČT sa tiež nedá použiť, pretože sa na nej fotografia ani na chvíľu nezobrazuje bez osôb v popredí. Použijeme teda vyhľadávanie obrázku podľa popisujúceho textu…” Vyhľadávanie podľa kľúčových slov sa uplatňuje aj pri videách. Tento postup doviedol Smatanu aj na stránku Wikipédie, ktorú považuje za pomerne dôveryhodný zdroj. Tu sa dozvedel, že fotografia naozaj vznikla v Osvienčime. Vyhotovili ju zvnútra plynovej komory štyria židovskí väzni a z tábora sa ju podarilo prepašovať v tube od zubnej pasty. Séria fotografií, z ktorej tento záber pochádza, je vystavená v Osvienčimskom štátnom múzeu.

Aby nevznikli pochybnosti o pôvode fotografie, rozhodol sa Smatana overiť tento prípad aj z druhého konca. Pokúsil sa nájsť zábery z nehody v mesta Dresden v Ohiu v roku 1912. Podarilo sa mu nájsť blog, ktorý už tento prípad skúmal a vysvitlo, že sfalšovaná nebola fotografia z Osvienčimu, ale práve údajný záber zo železničnej nehody. Pomocou PhotoShopu záber z koncentračného tábora pre potreby americkej reality show Ghost Adventures upravil štáb, ktorý ju pripravoval. Pre nedostatok fotodokumentácie spomínanej nehody, použili autori reality šou fotku z Osvienčimu, z ktorej odstránili mŕtvoly a doplnili namiesto nich kúsky zeme.

Pre úplnosť overenia ešte Smatana porovnal súčasnú podobu miesta v tábore, kde sa spaľovanie odohrávalo, s tou na fotografii. Podoba bola nespochybniteľná, rovnako ako Smatanovo overenie tejto dezinformácie. Smatana tak dokázal, kto je v tomto prípade skutočným šíriteľom fake news.

Samotné overovanie faktov je však časovo veľmi náročné. Smatana vyvráteniu len tohto konkrétneho hoaxu venoval tri hodiny svojho času. Preto je často lepšie pred zdieľaním nejakej informácie na sociálnej sieti počkať na vysvetlenie odborníkov.

ŽIADNE KOMENTÁRE