Ako sa Rusko pokúšalo ovplyvniť parlamentné voľby v Nemecku

Ako sa Rusko pokúšalo ovplyvniť parlamentné voľby v Nemecku

Cez víkend Nemecko čakajú parlamentné voľby. Rusko sa ich podobne ako prezidentské voľby v USA snažilo ovplyvniť.

Už 24. septembra budú v Nemecku parlamentné voľby. Vláda Angely Merkelovej je veľmi solidárna a otvorená k prichádzajúcim utečencom a zároveň kritická k režimu Vladimira Putina.

Podľa prieskumov má Merkelovej CDU veľkú šancu voľby vyhrať. Dezinformačná kampaň proruských médií proti nej však využíva práve utečeneckú tému. Spolieha sa pritom na rusky hovoriacich voličov, ktorých počet sa v Nemecku odhaduje medzi 1,4 až 4 miliónmi. Ide o potomkov nemeckých emigrantov, ktorí v 19. storočí odišli do Ruska a po páde Sovietskeho zväzu získali opätovne občianstvo.

O falošných správach v proruských médiách portál Disinformation Review informoval už v januári. Rovnaký portál neskôr zosumarizoval dezinformácie o Nemecku, s ktorými proruské médiá prichádzajú najčastejšie.

Okrem často nezmyselných protimoslimských hoaxoch to bolo napríklad tvrdenie, že utečeneckú krízu naplánovali Spojené štáty, aby ovplyvnili mentalitu Nemcov.

Ďalšou témou je údajné oživenie fašizmu v Nemecku. Dôkazom vraj je, že Nemecko podporuje prítomnosť NATO v Pobaltských krajinách, ktorá má slúžiť ako možnosť zaútočiť na Petrohrad.

Nedotknutými neostali ani ďalšie citlivé témy, deti a homosexuáli.

V roku 2013 nemecký najvyšší súd nariadil, že pokiaľ si jeden z partnerov rovnakého pohlavia adoptuje dieťa, druhý partner má právo stať sa jeho adoptívnym otcom alebo matkou. V októbri 2017 začne platiť zákon, podľa ktorého páry tvorené partnermi rovnakého pohlavia budú mať plné právo na adopciu detí. Podľa proruských webov v roku 2011 odobrali z nemeckých rodín 35 500 detí proti ich vôli. Následne mali byť presunuté do rodín, v ktorých sú rodičia rovnakého pohlavia. Chýba však dôkaz, ktorý by to potvrdil.

Keďže vláda Angely Merkelovej nie je naklonená ruskému prezidentovi, snaženie Moskvou podporovaných médií je zamerané proti aktuálnemu kabinetu. Šéf nemeckej civilnej kontrarozviedky Hans-Georg Maassen povedal, že ešte predtým, ako sa vedelo o zámeroch Ruska, mal podozrenie, že Vladimir Putin si na pozícii nemeckého kancelára vie predstaviť niekoho iného ako Angelu Merkelovú.

Zatiaľ jedinou stranou, ktorá aktívne bojuje o hlasy rusky hovoriacich obyvateľov, je Alternatíva pre Nemecko, AfD, krajne pravicová nacionalistická strana. So ziskom 4,7% v posledných celonárodných voľbách v roku 2013 strana tesne minula 5% hranicu potrebnú na získanie zastúpenia. Bolo to len niekoľko mesiacov po jej oficiálnom vzniku. V tom čase svoju kampaň zamerala na kritiku záchranných balíčkov pre štáty eurozóny, ktoré sa dostali do finančných problémov. Neskôr svoju rétoriku zmenila na kritiku riešenia utečeneckej krízy. Vďaka tomu od roku 2016 sedí v 13 zo 16 parlamentov v nemeckých spolkových republikách až 170 jej poslancov.  Menej poslancov dnes má liberálna FDP alebo Ľavica (Die Linke).

AfD pred poslednými voľbami v roku 2016 distribuovala letáky v ruskom jazyku. V auguste zas zorganizovala „Ruskú konferenciu“ v Magdeburgu, kde rečníci varovali pred islamskou inváziou a oslavovali prezidenta Putina.

Berlín sa obáva aj možných kybernetických útokov a pokusov hackerov dostať sa k citlivým informáciám. Nemecká kancelária pre kybernetickú bezpečnosť preto prijala 180 zamestnancov, ktorých úlohou je prevencia pred kybernetickými útokmi.