Al-Káida alebo Moskva? Vďaka komu vyhrá nasledujúci francúzsky prezident voľby?

Francúzske prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia už 23. apríla, predstavujú ďalšiu „skúšku“ dôvery európskych voličov v štandardných politikov.

Podobne ako v nedávnych parlamentných voľbách v Holandsku, aj vo Francúzsku stoja proti sebe ako najvážnejší kandidáti na víťazstvo dva protipóly politiky – liberál Emmanuel Macron a pravicová kandidátka so značne populistickými návrhmi Marine Le Penová.

Napriek tomu, že poslednej televíznej debaty sa 4. apríla zúčastnilo až 11 prezidentských kandidátov, práve Macronovi a Le Penovej predvolebné prieskumy predpovedajú jednoznačný postup do druhého kola volieb.

Logicky z toho vyplýva aj zvýšený nárast šírenia falošných správ, pričom cieľom týchto správ môže byť diskreditácia kandidátov a snaha o ovplyvnenie ich prípadných voličov.

Jednou z najrozšírenejších falošných správ bolo tvrdenie, že Macron chce ustanoviť islamské politické právo šaría vo francúzskom departmente Mayotte na Komorských ostrovoch. Správa sa rozšírila z anti-islamského internetového portálu, pričom sa odvolávala na prejav Macronovho podporovateľa z tohto departmentu Mohameda Bacara Mcola. Mcolo však nemá žiadne oficiálne prepojenie s prezidentským kandidátom alebo jeho stranou En Marche.

Aj ďalšia nepravdivá informácia o Macronovi sa zameriava na jeho údajné prepojenie s islamizmom. Koncom marca sa na Twitteri rozšírila fotka arabských novín al-Masra, ktoré sú spriaznené s teroristickou organizáciou al-Káida. Skupina vraj v novinách vyjadrila Macronovi podporu. V skutočnosti však v texte nič také nebolo, informoval len o návšteve prezidentského kandidáta v Alžírsku. Keďže bol článok publikovaný v arabčine, bolo jednoduché zavádzať o jeho skutočnom obsahu a pokúsiť sa ovplyvniť ľudí bez znalostí arabčiny.

Ako vyplýva z predchádzajúcich dvoch príkladov, falošné informácie v súvislosti s liberálom Macronom sa často zameriavajú na jeho údajné prepojenie s radikálnym islamom. Naproti tomu, nepravdivé správy zamerané na prezidentskú kandidátku Le Penovú sa často zaoberajú jej pozitívnym postojom k Moskve.

S ruským prezidentom Vladimírom Putinom sa Le Penová už niekoľkokrát osobne stretla, naposledy koncom marca v Moskve. Práve v súvislosti s týmto stretnutím došlo aj rozšíreniu propagandistického príspevku na sieti Twitter. Ruská webová stránka Life napojená na vplyvnú podnikateľskú rodinu Gabrelyanovcov publikovala príspevok “Moskva pomôže Le Penovej vyhrať voľby”. Napriek tomu, že príspevok bol verejný len niekoľko minút, za tento krátky čas sa rozšíril medzi tisíce užívateľov Twitteru. Príspevok bol zavádzajúci v tom, že obsahoval odkaz na webovú stránku, na ktorej sa nachádza text politológa Dmitrija Rodionova. Vo svojom článku komentuje stretnutie Le Penovej a Putina, pričom sa zameriava len na Le Penovej postoj, ktorá návštevu Moskvy uskutočnila bez ohľadu na negatívny postoj európskych lídrov. Rodion však vôbec nespomína žiadne prepojenie alebo vyjadrenie podpory, ako tvrdil zdieľaný príspevok. Opäť teda dochádza k ďalšej situácii, keď vďaka neznalosti jazyka dochádza k jednoduchému šíreniu klamlivých informácií.

Napriek masovému šíreniu nepravdivých správ a informácií cez sociálne siete zostáva ich reálny vplyv na voličov okrajovou záležitosťou. Ekonomickí odborníci z univerzít v Standforde a New Yorku prišli v súvislosti s januárovými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch amerických s vlastným výskumom. Vyplýva z neho, že najväčší vplyv na zmenu postoja voličov má spomedzi médií s výrazným náskokom televízia. Nepravdivé správy šírené na internete dokázali podľa tejto štúdie ovplyvniť len necelé jedno percento voličov.  Ďalší výskum zas tvrdí, že až dve tretiny Američanov o sebe tvrdia, že dokážu rozoznávať falošné správy od pravdivých.

ŽIADNE KOMENTÁRE