Najnáchylnejší uveriť dezinformáciám sú dogmatici a náboženskí fundamentalisti.
Vedci z Yale na tisícovej vzorke ľudí zisťovali, kto je najnáchylnejší uveriť fake news a prečo.
Zúčastnení sa podrobili sérii testov. V prvom dali účastníkom čítať zavádzajúce správy vo forme, v akej sa vyskytujú na sociálnych sieťach – titulky s cieľom vyvolať senzáciu, s fotkou a krátkym opisom. Následne im ukázali správy v rovnakej forme, tentokrát pravdivé. V oboch prípadoch mali na štvorstupňovej stupnici určiť, nakoľko pravdivé sa im sprostredkované informácie zdali.
Ďalej sa vedci zamerali na zisťovanie škály predpojatosti. Vyhodnocovali, nakoľko sú skúmaní účastníci otvorení novým možnostiam. Testovali pri tom škály dogmatizmu – teda utvrdenie vo svojom presvedčení a svetonázore; škály náboženského fundamentalizmu, pri ktorých skúmaní mali odpovedať napríklad na otázky, či veria, že zdrojom zla je diabol, ktorý sústavne bojuje s bohom a nakoniec škály klamnej predstavy, kde mali vyjadriť svoje presvedčenie, či sú podľa nich sami terčom konšpirácií a spiknutí.
Posledným testom bola miera analytického myslenia. Pri jej skúmaní postavili pred účastníkov niekoľko vedomostných problémov, ktoré intuitívne viedli k nesprávnym odpovediam. Cieľom bolo zistiť, nakoľko dokázali účastníci potlačiť intuíciu a prísť na správnu odpoveď.
Výsledky ukázali, že najnáchylnejší uveriť dezinformáciám sú dogmatici, náboženskí fundamentalisti a ľudia, ktorí sami seba dokážu presvedčiť o svojich klamných predstavách. Podľa štúdie to priamo súvisí s nedostatočnou úrovňou analytického myslenia a nízkou otvorenosťou k novým poznatkom a skúsenostiam.
Práve na dogmatikoch a náboženských fundamentalistoch sa podarilo vedecky potvrdiť hypotézu priamej súvislosti analytického myslenia, otvorenosti mysle a sklonu uveriť fake news. Obe kategórie ľudí totiž boli slabšie v spomínaných schopnostiach a zároveň v porovnaní s ostatnými účastníkmi viac dôverovali dezinformáciám.
Pod analytickým myslením sa v tomto prípade rozumie uvedomelý a zámerný myšlienkový proces, ktorý s pomocou informácií uložených v pamäti hľadá odpovede. Ľudia, ktorí mali tendenciu veriť konšpiračným teóriám, paranormálnym javom a klamným predstavám, vykazovali nízku úroveň analytického myslenia, pretože sa spoliehali viac na intuíciu. Takéto nastavenie vytvára predispozíciu uveriť fake news, pretože intuícia je pocitová a nie je podložená žiadnym uvažovaním.
Otvorenosť novým podnetom a nepredpojatosť sú ďalšími vlastnosťami, ktoré podľa výskumu robia ľudí odolnejšími voči dezinformáciám. Osoby s týmito vlastnosťami dokážu prehodnocovať názory a hľadať alternatívy. Je výrazne menej pravdepodobné, že ľudia, ktorí majú túto schopnosť zníženú, dokážu nahrádzať nereálne predstavy reálnejšími.
Štúdia poukázala na to, že dogmatici a náboženskí fundamentalisti majú problém odôvodniť svoje postoje relevantnými dôkazmi a faktmi. Pri argumentovaní, keď treba prepojiť dedukciu a všeobecne známe fakty, si počínajú podstatne horšie. Viac pohoreli aj v spomínanom teste, ktorý viedol k intuitívne nesprávnym odpovediam.
