Antikampaň a voľby

Antikampaň a voľby

Politickú kampaň pred víkendovými komunálnymi voľbami 2018 sprevádzali vo viacerých mestách a obciach aj diskreditačné kampane. Poškodení podávali trestné oznámenia, no niektorí stiahli svoju kandidatúru.

Letáky, nálepky, internetové stránky a nedôveryhodné profily na sociálnych sieťach. Týmito spôsobmi sa pred voľbami na Slovensku šírili rôzne dezinformácie.

Azda najvýraznejšia antikampaň sa viedla proti Matúšovi Vallovi, ktorý sa napriek nej nakoniec stal primátorom Bratislavy. Facebookový profil, webová stránka a letáčiky Valla vykresľovali ako dvorného architekta finančnej skupiny Penta. Vallo sa voči tomu ohradil a podal trestné oznámenie. Profil na Facebooku bol následne zrušený, ale ešte predtým ho videli tisíce voličov.

Podobné to bolo so stránkou matusvallo.info. Po tom, ako etickí hekeri odhalili, kto pomáhal s jej tvorbou, oznámili to Vallovmu tímu. Keď dotyčného kontaktovali, doména prestala fungovať. Na druhej strane web matusvallo.com funguje dodnes.

Terčom antikampaní sa však stali aj Vallovi protikandidáti. Ivo Nesrovnal a Václav Mika sú presvedčení, že niekto platil ich diskreditáciu. V súvislosti s doterajším primátorom Nesrovnalom sa spomínala korupcia na magistráte, Mikovi vyčítali jeho kontakty s Mariánom Kočnerom. Trestné oznámenie pre šírenie falošných informácií podľa aj Ján Mrva.

Falošné volebné letáky očierňovali aj Radoslava Števčíka, bývalého starostu bratislavskej mestskej časti Staré Mesto a aj jeho dvoch protikandidátov. Na víťaza volieb v Podunajských Biskupiciach Zoltán Péka zas útočili letáky o jeho sexuálnej orientácii. Ani bratislavské mestské časti Ružinov a Karlova Ves sa nezaobišli bez falošnej letáčikovej kampane.

Špecifický prípad nastal u Rudolfa Kusého, ktorý obhajoval post starostu pre mestskú časť Nové Mesto. Na jeho facebookovom profile ho pred jednotlivými voľbami od roku 2014 podporovali falošní diskutéri. Denník N napísal, že existuje “…vyše sto falošných účtov, ktoré posledné štyri roky podporovali Rudolfa Kusého. S vysokou pravdepodobnosťou to nie je konečné číslo”. Kusý spojitosť s trollmi odmietol a Novomešťania ho opätovne zvolili za starostu.

Kandidát na primátora v Piešťanoch oznámil diskreditáciu prostredníctvom nahrávky, ktorá bola rozoslaná zamestnancom mestského úradu a ďalším osobám.

Diskreditačnej kampani sa nevyhli ani v druhom najväčšom meste Slovenska. Anonym na webe zverejnil trestné oznámenie manželky kandidáta Jaroslava Polačeka o tom, že sexuálne zneužíval ich spoločného syna. Polícia tento prípad prešetrila, ale ukázalo sa, že nič také sa nestalo. Obyvatelia Košíc napriek falošným správam Polačeka zvolili za primátora. Ten vo svojej ďakovnej reči vyzdvihol práve svojho štvorročného syna slovami: „Toto víťazstvo je pre neho.“

Voľby priniesli aj niekoľko dezinformácií iného druhu. V Podunajských Biskupiciach malo údajne dôjsť k napadnutiu dvoch mladých chlapcov, ktorí roznášali letáky. Takýto email obdržala redakcia denníka SME 31.októbra 2018. Pri overovaní faktov však vyšlo najavo, že ide o hoax.

Okrem poškodzovania dobrého mena kandidátov pred voľbami sa vyskytli aj prípady porušovania volebného moratória. V už spomínaných Piešťanoch niekto umiestnil propagačné materiály jedného z kandidátov do uzamknutých vitrín v bytovke po stanovenom dátume začatia moratória.

Na východnom Slovensku zase prichádzali voliči s vopred nadiktovanými kandidátmi na lístku. Člen Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Peter Pollák, ktorý na to upozornil, povedal: „V rukách rómskych voličov sa vyskytli nejaké ťaháčiky, lístočky, na ktorých boli napísaní kandidáti. A zrejme je naozaj pravdou to, že v mnohých komunitách niekto ovplyvňuje rómskych voličov nekalým spôsobom.“

V Púchove sa šesť z desiatich členov volebnej komisie rozhodlo odstúpiť z dôvodu manipulácie volieb. Priebeh volieb to však neohrozilo.

Hoci sa komunálne voľby 2018 niesli v duchu antikampaní, podľa odborníkov sa nelíšili od predchádzajúcich volieb. Práve naopak, spolu s digitalizáciou doby a častejším používaním sociálnych sietí sa diskreditačné kampane objavujú v čoraz väčšej miere a zasahujú širšiu populáciu. Nanešťastie na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by takéto konanie, či už je spájané s voľbami alebo inými aktivitami, zakazoval.