Odborníci varujú, že ak Ukrajina nepredloží jasné dôkazy o svojej verzii, celá akcia jej môže výrazne uškodiť.
V utorok 29. mája obletela svet tragická správa. V Kyjeve niekto zastrelil ruského novinára Arkadija Babčenka. Správu potvrdila ukrajinská polícia.
Babčenka mali zastreliť pred jeho bytom. Sanitku a políciu zavolala jeho manželka, pri prevoze do nemocnice mal však Babčenko strelným zraneniam podľahnúť.
V tú chvíľu si takmer celý svet myslel, že Babčenko je mŕtvy. Od začiatku tohto prípadu médiá špekulovali, že motív vraždy môže súvisieť s jeho novinárskou prácou. Podozrenia padali aj smerom k Rusku, keďže Babčenko kritizoval Putinov režim.
Babčenko bol vojak, ktorý bojoval v oboch čečenských vojnách. Svoje spomienky na tieto konflikty spracoval v memoároch Vojna jedného vojaka. Neskôr začal pracovať ako vojenský spravodajca a v tomto odbore patril v Rusku k špičke. Pokrýval napríklad rusko-gruzínsky konflikt v roku 2008.
V roku 2012 Babčenka trestne stíhali za organizovanie nepovolených protestov. Neskôr kritizoval Ruskú inváziu na Ukrajinu či vojenské operácie v Sýrii.
V roku 2016 pobúril ruskú verejnosť svojou reakciou na pád lietadla s Alexandrovcami do Čierneho mora. Podľa Babčenka si Alexandrovci žiadny súcit nezaslúžili. Politické tlaky a vyhrážky voči Babčenkovi v tomto období Putinov režim stupňoval. Prvý kanál dokonca podnecoval ľudí, aby podporili petíciu na odobratie jeho občianstva. Za 24 hodín ju podpísalo 130-tisíc ľudí. Televízny kanál Cargrad vydal zoznam najväčších rusofóbov, v ktorom Babčenko skončil na 10. mieste.
V roku 2017 Babčenko spolu s manželkou a dcérou z Ruska odišli. Istý čas žil v Česku a Izraeli. Podľa prvých správ dokonca žiadal v Česku o povolenie na pobyt. Túto informáciu však neskôr dementovalo české ministerstvo vnútra. Neskôr sa Babčenko s rodinou presťahovali do Kyjeva, kde ďalej pôsobil ako novinár a bloger.
Správu o jeho smrti rýchlo preberali svetové médiá a politici. Ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman z vraždy obvinil Rusko. Vo svojom statuse na Facebooku napísal „Som si istý, že ruská totalitárna mašinéria mu neodpustila jeho čestnosť a principiálnosť. Bol pravý priateľ Ukrajiny, ktorý svetu povedal pravdu o ruskej agresii.“
Portál StopFake, ktorý odkrýva dezinformácie a propagandu zozbieral prvé reakcie ruských štátnych médií na túto „vraždu“. Hlavnými motívmi boli poukazovanie na to, že Ukrajina má byť veľmi nebezpečná krajina pre novinárov a podozrievanie, že ide o ďalšiu protiruskú provokáciu.
„Svojským“ spôsobom sa k „vražde“ vyjadril aj slovenský prokremeľský web Hlavné správy v článku s veľavravným titulkom „Novinára, ktorý sa posmieval a tešil, keď spadlo lietadlo s Alexandrovcami, dobehla karma. Na Ukrajine dostal guľku.“
Na stredu večer ľudia v Kyjeve chystali spomienkové zhromaždenie na uctenie Babčenkovej pamiatky. Podvečerná tlačová konferencia ukrajinskej tajnej služby SBU všetko zmenila. Na prekvapenie všetkých prítomných novinárov na ňu totiž prišiel živý Arkadij Babčenko.
Jeho vraždu ukrajinská SBU zinscenovala, aby tak predišla skutočnej vražde, ktorú na Babčenka podľa SBU plánovali. Tajná služba údajne prípad vyšetrovala dva mesiace a Babčenka o nebezpečenstve informovala mesiac pred zinscenovanou vraždou.
Ďalším dôvodom, prečo sa SBU rozhodla pre takéto riešenie, malo byť zachytenie výmeny peňazí medzi objednávateľom a vykonávateľom vraždy. Video z údajnej výmeny peňazí SBU zverejnila, podobne ako video zo zatýkania organizátora vraždy.
Organizátorom vraždy je podľa SBU ukrajinský občan Boris Herman, ktorý si na vraždu objednal ukrajinského veterána z bojov na východe Ukrajiny. Herman mal byť napojený na ruské tajné služby, od ktorých mal zinkasovať 10-tisíc dolárov a 30-tisíc dolárov mal ďalej posunúť vykonávateľovi Alexejovi Cymbaljukovi.
Generálny prokurátor Jurij Lucenko tvrdí, že Cymbaljuk spolupracoval s ukrajinskými orgánmi a v prípade bude figurovať ako svedok.
Herman je ukrajinský podnikateľ, ktorý vlastní niekoľko firiem. Je výkonným riaditeľom ukrajinsko-nemeckej firmy Šmajser (Schmeisser), ktorá je jediným neštátnym výrobcom zbraní na Ukrajine. Súd sa rozhodol uvaliť na Hermana dvojmesačnú vyšetrovaciu väzbu.
SBU tvrdí, že (podľa získaného zoznamu) boli v ohrození ďalší 30 kritici Putina na Ukrajine. Všetkým týmto ľuďom vrátane Babčenka už ukrajinské bezpečnostné služby poskytli ochranu.
Rusko obvinenia z organizácie vrážd na Ukrajine odmieta. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharovová je rada, že Babčenko žije, celú akciu však vníma ako propagandu.
Kritický k tejto ukrajinskej akcii však nie sú len Rusi, ale aj politici a organizácie na Západe. Medzinárodný výbor na ochranu novinárov (CPJ) je rád, že Babčenko žije, ale požaduje od Ukrajiny jednoznačnejšie dôkazy o plánovanej vražde a pýta sa, či bolo predstieranie smrti naozaj nutné. Podľa CPJ v konečnom dôsledku ukrajinská vláda touto akciou podkopala vlastnú dôveryhodnosť.
Organizácia Reportéri bez hraníc tvrdí, že predstieranie novinárovej smrti sa nedá ničím ospravedlniť.
Kritici tejto akcie upozorňujú, že Ukrajina vytvorením a šírením tejto dezinformácie, ktorou oklamala celý svet, zaviedla nebezpečný precedens do budúcnosti.
„Potešilo ma, že Arkadij Babčenko je nažive a že SBU chytila ruskú úderku. Možno to je takticky brilantné, ale podľa toho, čo som počul, im to bolo veľmi zle strategicky poradené. Máme už aj tak dosť problémov s kremeľskými fake news – bez toho, aby sme vyrábali vlastné,“ komentoval situáciu bývalý editor časopisu The Economist Edward Lucas na Twitteri.
Americká novinárka a historička Anne Applebaum prirovnala túto ukrajinskú operáciu k sovietskym operáciám. Podľa nej môže prípad Babčenko ešte viac naštrbiť dôveru Ukrajincov vo vlastnú vládu a bezpečnostné zložky. Je otázne, či niekto bude nabudúce veriť tajným službám, ak budú tvrdiť, že niekto zabil novinára.
Analytik Mark Galeotti hovorí, že Kremeľ týmto získal argumenty pre svoju typickú taktiku, pri ktorej všetko spochybňuje.
Babčenko kritiku odmieta, tvrdí, že mu išlo primárne o bezpečnosť seba a jeho rodiny. „Každý, kto hovorí, že toto podkopáva dôveru v žurnalistiku: Pýtam sa, ako by ste reagovali vy? Ako by ste reagovali vy ak by k vám prišli a povedali, že ste cieľ. Ak by k vám prišli a ukázali vašu fotografiu a fotografiu organizátora, fotografiu vášho vraha a spýtali sa vás: chcete prežiť alebo chcete udržať etiku a čistotu a morálnosť vašej profesie?“ odmietol výhrady.
Udalosť komentoval aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko. Konanie SBU považuje za nehorázne, nedôstojné a nehanebné. Označil ho za hazard so svetovou bezpečnosťou a tlačovú konferenciu, na ktorej Ukrajinci informovali o tom, že babčenko žije, označil za bezcitnú, cynickú a teatrálnu.
Dankovu kritiku odmietol ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška, ktorý tvrdí, že záchrana života nezhorší žiadne vzťahy.
S prípadom zinscenovanej vraždy má pritom skúsenosti aj Slovensko, keď polícia v roku 2005 fingovala únos podnikateľa Braňa Prieložného a vraždu advokátky Gabriely Matúškovej. Ministerstvo vnútra vtedy tiež tvrdilo, že obom takto zachránili život pred plánovanou likvidáciou.
Andrej Danko sa netají svojou náklonnosťou k Rusku a k jeho režimu. Na jeseň minulého roku, len pár týždňov po podpise memoranda o prozápadnom smerovaní Slovenska, vystúpil s prejavom v ruskej štátnej dume, v ktorom velebil Rusko a ocenil jeho schopnosť riešiť problémy konštruktívnym dialógom, pričom o anexii Krymu a vojne na Donbase Danko mlčal.
Nepodporoval ani vyhostenie ruských diplomatov (špiónov) zo Slovenska ako reakciu na kauzu Skripaľ, naopak apeloval na udržanie si vlastnej zahraničnej politiky.
