Blízkym východom sa šíria vlny dezinformácií

Blízkym východom sa šíria vlny dezinformácií

Počas prebiehajúcich protestov od Egypta až po Irán influenceri mobilizujú občiansku spoločnosť na sociálnych sieťach. Často však šíria dezinformácie, ktoré reflektujú vládnu propagandu a rozloženie moci v regióne.

Denník The Guardian priniesol v polovici decembra analýzu šírenia dezinformácií v oblasti Blízkeho východu. Článok prináša okrem samotného prehľadu aj svedectvo libanonskej novinárky Dimy Sadekovej.

Sadeková je jednou z mnohých novinárov, ktorí sa za svoje kritické názory stali terčom útokov na sociálnych sieťach. Denne si vo svojej pošte nájde množstvo výhražných správ alebo komentárov k svojim príspevkom. Značnú časť z nich však šíria falošné účty.

Prípad novinárky Sadekovej ilustruje fungovanie sociálnych sietí na Blízkom východe. Vládna propaganda sa na nich šíri kombináciou influencerov a falošných účtov. Jej cieľom je útočiť na opozičných predstaviteľov. Každá krajina má však vlastné špecifiká.

Podľa výskumníčky Joey Sheaovej sa v Egypte využívajú na šírenie dezinformácií najmä haštegy. Provládni influenceri sa koordinovane snažia prinútiť používateľov k tomu, aby využívali jeden konkrétny hašteg, ktorý sa následne stane populárnym. Potom ho zneužijú vo svoj prospech. V septembri tohto roku tak prostredníctvom haštegov chválili vládne bezpečnostné zložky, čo sa nepáčilo podporovateľom protestov v Turecku či Katare.

Influenceri sú silnou zbraňou aj v Libanone. Haštegy používané demonštrantmi, ktoré majú uľahčiť komunikáciu a koordináciu protestov, sú však často zmanipulované na šíreniu dezinformácií. Odborníci z kanadského výskumného inštitútu Citizenlab sledovali nielen aktivity v Libanone, ale aj v Iraku a Iráne.

Na základe interakcií na Twitteri zistili, že vplyv na protesty a šírenie informácií nemajú len samotní účastníci protestu či influenceri nachádzajúci sa v tej danej krajine. Verejnú debatu a priebeh protestov zásadne ovplyvňujú aj osobnosti žijúce mimo región, ako napríklad britsko-arabský komentátor Amjad Taha.

To isté sa deje aj v Iraku. Počas protestov vládna mašinéria občas zablokuje prístup na internet a tak sa často stane, že najhlasnejšími osobnosťami na Twitteri sú práve osoby žijúce mimo krajinu, najmä v oblasti Perzského zálivu.

Dezinformácie v digitálnom priestore perfektne kopírujú rozloženie moci v regióne. Po diplomatickej kríze, ktorá prepukla v roku 2017, sa Blízky východ rozdelil na dva tábory – Katar podporovaný Iránom stojí v opozícii voči Saudskej Arábii, Spojeným arabským emirátom, Bahrainu a Egyptu.

Okrem haštegov a influencerov sa na Blízkom východe využívajú hlavne boti. Podľa výskumníka z katarskej Univerzity Hamad bin Khalifa Marca Owen-Jonesa je 20 percent príspevkov u nejakého konkrétneho haštegu na Twitteri v kontexte irackých protestov generovaných botmi.

V Tunisku a Alžírsku nie je najpopulárnejší Twitter, ale Facebook. Počas alžírskych protestov sa na ňom objavil fenomén takzvaných elektronických múch. “Elektronické muchy sú online profily a stránky, ktoré sú manipulované buď botmi, alebo reálnymi ľuďmi, s cieľom šíriť vládnu propagandu. Často sa vykresľujú ako digitálny komponent kontrarevolúcie,” opísal ich pre Guardian alžírsky aktivista Raouf Farrah žijúci v Kanade.

Minimálna regulácia sociálnych sietí podkopáva demokraciu aj v Tunisku. V máji tohto roku zrušil Facebook 265 účtov, ktoré vykazovali podozrivú aktivitu z Izraela. Dezinformácie šírené týmito účtami mali ohroziť nielen samotné Tunisko, ale aj Nigériu a Angolu.