Britský parlament začal skúmať fenomén falošných správ

Britský parlament začal skúmať fenomén falošných správ

Poslanci britského parlamentu chcú, aby technologické spoločnosti prevzali väčšiu zodpovednosť pri odhaľovaní lží na internete.

Výbor pre kultúru, médiá a šport dolnej komory britského parlamentu začal skúmať fenomén šírenia nepravdivých správ. Jedným z výsledkov vyšetrovania má byť získanie nástroja na predchádzanie dezinformáciám.   

Cieľom výboru bude najmä prijatie definície, čo to vlastne falošné správy sú. Jeho predseda Damian Collins sa obáva, že ich pribúdanie “je hrozbou pre demokraciu a podkopáva dôveru v médiá”.

Výbor chce následne pokračovať s identifikovaním skupín obyvateľov, ktoré sú falošnými správami ovplyvniteľné. Podľa doterajších prieskumov totiž rôzne skupiny reagujú odlišne na správy takéhoto charakteru. Poslanci budú skúmať aj úlohu sociálnych sietí, internetových vyhľadáčov a veľkých médií, ako je napríklad BBC. Napokon sa pokúsia nájsť spôsoby ako obyvateľov vzdelávať.

Za falošné správy je považované šírenie lží a nepresností. Najčastejšie sa tak deje na sociálnych sieťach a pomocou platených reklám na nich. Zdroje dezinformácií sa navyše niekedy tvária ako seriózne médiá.

Podľa parlamentného výboru by pri ich odhaľovaní mali prevziať viac zodpovednosti práve internetové vyhľadávače a sociálne siete

Ešte v novembri roku 2016 zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg vyhlásil, že spoločnosť berie problém vážne. Firma však zároveň nechce ľudí odrádzať od vyjadrovania názorov, čo hľadanie účinných nástrojov proti lžiam komplikuje.

Pozornosti sa tomuto javu dostalo najmä počas amerických prezidentských volieb.  Falošné správy sa vtedy šírili najmä v prospech súčasného prezidenta Donalda Trumpa. Podľa štúdií sa dezinformácie v prospech prezidenta Trumpa šírili až štyrikrát viac než v prospech jeho oponentky Hillary Clintonovej, no len polovica ľudí, ktorá správy videla, im aj verila.