Dezinformačná vojna: prípad Francúzsko

Dezinformačná vojna: prípad Francúzsko

V nasledujúcom článku prinášame ďalší diel zo série textov o dezinformačných kampaniach vedených vo svete. Tentoraz sa venujeme šíreniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií vo Francúzsku a s nimi spojenú snahu o ovplyvňovanie verejnej mienky.

Podobne ako v Nemecku, aj vo Francúzsku sa počas posledných desiatich rokov zvýšil počet takzvaných alternatívnych médií, rôznych internetových stránok, blogov a aktivít na sociálnych sieťach pod vedením ľudí z prostredia radikálnej pravice aj ľavice. Tomuto javu už dokonca prischlo pomenovanie fachosphère, keďže „facho“ je slangové označenie pre fašistov.

Webové stránky podporujúce antiimigrantskú politiku, návrat ku tradičným zvykom alebo radikálny nacionalizmus vznikajú skôr na nezávislej báze a nebývajú prepojené na konkrétne politické strany. Zároveň sa však snažia naštrbiť dôveru v tradičné médiá a predstavujú tak užitočný nástroj pre radikálnu pravicu aj ľavicu.  

K jednému z najvýraznejších príkladov šírenia dezinformácií vo Francúzsku došlo počas nedávnych prezidentských primárok. Pravicového kandidáta Alaina Juppého počas nich obvinili z napojenia na Moslimské bratstvo. Toto tvrdenie sa pôvodne objavilo ešte v roku 2014. Ultrapravicová webová stránka vtedy Juppého obviňovala, že chcel v Bordeaux, ktorého je starostom, postaviť mešitu. Tento skreslený príbeh sa začal opäť hromadne šíriť počas tohtoročných primárok. Juppému preň dokonca prischla prezývka „Ali-Juppé“. Obvineniam sa bránil a kampaň označil za nechutný lov.

Práve prezidentské voľby naplánované na jar 2017 budú predstavovať zaťažkavajúcu skúšku pre francúzskych občanov a ich schopnosť rozoznať klamlivé informácie od tých pravdivých. Francúzski spravodajcovia otvorene hovoria o obave z aktivít Ruska. Vo veľkom sa totiž očakáva šírenie zavadzajúcich informácií a neprávd, ktoré majú priniesť voličské hlasy najmä pre líderku ultrapravicovej strany Národný front Marine Le Penovú. Táto kandidátka otvorene priznáva sympatie nielen k Rusku, ale aj k Vladimirovi Putinovi, ktorého považuje za ochrancu spoločných kresťanských hodnôt. Le Penová chváli aktivity Ruska v Sýrii a jej Národný front podporil aj ruskú anexiu Krymu. Na oplátku Le Penovej strana od Kremľa získala v roku 2014 deväťmiliónovú pôžičku a v tento rok verejne požiadala o ďalších 27 miliónov eur. Okrem toho je v krátkom čase naplánované aj spustenie vysielania ruskej štátne televízie RT vo francúzštine, čím sa tento kanál môže stať masovým šíriteľom ruskej propagandy. Moskva na vysielanie vyčlenila 1,22 miliardy rubľov (v prepočte približne 19 miliónov eur). Le Penová otvorene hlása svoj odpor voči Európskej únii, z ktorej má podľa nej Francúzsko vystúpiť. Posilnenie jej strany by znamenalo ohrozenie európskej jednoty a integrity.

Dezinformačná vojna vo Francúzsku sa však netýka len politických tém: na konci novembra 2016 sa napríklad rozbehla kampaň proti falošným informáciám na webových stránkach o potratoch, ktoré vzhľadom pripomínali oficiálne vládne stránky. Ich autori na nich propagovali protipotratovú propagandu a vytvárali tlak na ženy, ktoré premýšľali o potrate, až do takej miery, že sa problémom musel zaoberať francúzsky parlament (v snahe nechať úplnú slobodu rozhodnutia na ženách francúzske zákony považujú takýto nátlak za kriminálny čin).

Do boja proti šíreniu dezinformácií a neprávd sa nedávno pustil aj jeden z najvplyvnejších francúzskych denníkov Le Monde. Plánuje vybudovať hoaxovú databázu s informáciami o falošných a pravdivých webových stránkach. Čitateľ si s jej pomocou dokáže overiť dôveryhodnosť stránky, ktorú navštevuje. Systém bude fungovať jednoducho. Na stránke s nepravdivými informácia sa objaví červená vlajočka, pokiaľ sú správy nespoľahlivé žltá a pri hodnoverných stránkach bude zelená vlajočka.